Harry Potter a Fénixov rád

„Nalistujte si stranu tridsaťštyri Teórie magickej mágie tretiu kapitolu nazvanú Prípad neútočnej odpovede na magický útok. Rozprávať…“

„...nebude potrebné,“ potichu dokončili Harry, Ron a Hermiona naraz.

„Metlobalový tréning nebude,“ dutým hlasom oznamovala Angelina, len čo Harry, Ron a Hermiona po večeri vošli do klubovne.

„Ale ju som sa držal na uzde!“ zdesene sa bránil Harry. „Nepovedal som jej nič, Angelina, prisahám, ja…“

„Ja viem, viem,“ nešťastne prikyvovala Angelina. „Povedala len, že potrebuje trochu času na rozmyslenie.“

„Čo si chce rozmyslieť?“ nahnevane sa spytoval Ron. „Slizolinčanom povolenie dala, tak prečo nám nie?“

No Harry si vedel predstaviť, ako Umbridgeová vychutnáva, že chrabromilskému metlobalovému tímu visí nad hlavami hrozba zastavenia činnosti, a chápal, prečo sa tak ľahko nechce vzdať tejto zbrane proti nim.

„Pozri sa na to z tej svetlejšej stránky,“ vyhlásila Hermiona, „aspoň máš teraz čas na Snapovu prácu.“

„To je svetlejšia stránka?“ zúril Harry a Ron neveriacky hľadel na Hermionu. „Nijaký metlobal a elixíry navyše?“

Harry klesol do kresla, neochotne si vytiahol z tašky prácu na elixíry a pustil sa písať. Veľmi ťažko sa mu sústreďovalo. Hoci vedel, že Sirius sa má zjaviť v ohni až oveľa neskôr, nemohol si pomôcť, pre istotu každú chvíľu hľadel do plameňov. V klubovni bolo aj neuveriteľne hlučno. Fred a George napokon zdokonalili jeden typ ulievacích maškŕt a striedavo ho predvádzali povzbudzujúcemu a výskajúcemu obecenstvu.

Najprv si Fred odhryzol z oranžového konca želatínového bonbónu, načo začal veľkolepo vracať do vedra, ktoré postavili pred neho. Potom si strčil do hrdla fialový koniec bonbónu a vracanie okamžite prestalo. Jeho asistent Lee Jordan nonšalantne nechával zvratky v pravidelných intervaloch miznúť takým istým zaklínadlom miznutia, aké Snape užil na Harryho elixíry.

Za pravidelných zvukov vracania, povzbudzovania a objednávok, ktoré Fred s Georgeom prijímali od hlúčika študentov, sa Harry len veľmi ťažko mohol sústrediť na správny postup pri miešaní posilňovacieho roztoku. Hermiona mu nepomohla, lebo pri tom kriku a zvukoch zvratkov dopadajúcich na dno Fredovho a Georgeovho vedra nahlas a odsudzujúco odfrkovala a to Harryho rozpaľovalo ešte väčšmi.

„Tak choď a zastav ich!“ prikazoval jej podráždene, keď už po štvrtý raz prečiarkol nesprávnu dávku rozomletého grifonieho pazúra.

„Nemôžem, lebo z formálneho hľadiska nerobia nič zlé,“ zaškrípala zubami Hermiona. „Majú právo jesť tie odporné veci a nemôžem nájsť nijaké pravidlo, podľa ktorého by si ich tí ostatní hlupáci nemohli kupovať, pokiaľ sa nedokáže, že sú nejakým spôsobom nebezpečné, a zdá sa, že nie sú.“

S Harrym a Ronom sledovala, ako George triafa do vedra, prehltne druhú stranu cukríka a nato sa s úsmevom na tvári vystrie a za dlhého potlesku rozhodí rukami.

„Viete, nechápem, prečo Fred a George získali každý len po tri VČÚ,“ povedal Harry a so záujmom sa díval, ako Fred, George a Lee zbierajú od nadšeného davu peniaze. „Oni sa v tom skutočne vyznajú.“

„Lenže zaoberajú sa iba efektnými vecami, ktoré sa normálne využiť nedajú,“ znevažujúco poznamenala Hermiona.

„Nedajú sa využiť?“ priškrtene opakoval Ron. „Hermiona. zarobili už asi dvadsaťšesť galleónov.“

Ešte dlho trvalo, kým sa hlúčik okolo dvojčiat Weasleyovcov rozišiel, potom si Fred, George a Lee sadli a donekonečna počítali príjmy, takže bolo dobre po polnoci, keď mali Ron a Hermiona klubovňu iba pre seba. Nakoniec Fred zavrel za sebou dvere do chlapčenských spální a demonštratívne, hrkotajúc škatuľkou s galleónmi, aby to Hermiona počula.

Harry, ktorý sotva pokročil v práci o elixíroch, sa rozhodol, že to pre dnešok vzdá. Už odkladal knihy, keď Ron, ktorý driemal v kresle, tlmene zachrochtal, nato sa kalným pohľadom pozrel do ohňa.

„Sirius!“

Harry sa zvrtol. V plameňoch sa zase vynímala Siriusova strapatá čierna hlava.

„Ahojte,“ uškŕňal sa.

„Ahoj,“ zborovo ho pozdravili Harry, Ron a Hermiona a všetci traja si kľakli na predložku pred kozub. Krivolab nahlas mraučal, prišiel bližšie k ohňu a napriek horúčave sa usiloval posunúť si hlavu bližšie k Siriusovej.

„Ako sa máte?“ spýtal sa Sirius.

„Nie je to ktoviečo,“ povedal Harry a Hermiona stiahla Krivolaba, aby si nespálil fúzy. „Ministerstvo presadilo ďalší dekrét o vzdelávaní, čo znamená, že nesmieme mať metlobalové tímy…“

„Ani tajné krúžky obrany proti čiernej mágii?“ dodal spýtavo Sirius.

Chvíľu bolo ticho.

„Ako o tom vieš?“ čudoval sa Harry.

„Miesta stretnutí si vyberajte starostlivejšie,“ usmieval sa ešte väčšmi. „U kančej hlavy! Prosím vás!“

„Bolo to lepšie než U troch metiel!“ bránila sa Hermiona. „Tam je vždy plno ľudí…“

„Čo znamená, že by bolo ťažšie vypočuť, o čom sa rozprávate,“ vravel Sirius. „Máte sa ešte veľa čo učiť, Hermiona.“

„Kto nás počul?“ vyzvedal sa Harry.

„Mundungus, samozrejme,“ povedal Sirius, a keď sa zatvárili nechápavo, zasmial sa: „On bol tá čarodejnica pod závojom.“

„To bol Mundungus?“ omráčene sa spýtal Harry. „Čo robil U kančej hlavy?“