Читаем Quo Vadis полностью

Ale na Pałatynie prysud na dzicia byŭ užo vydany, bo ledź tolki lektyka cezaryni schavałasia za vialikaju bramaj, da kamory, dzie lažaŭ mały Rufij, uvajšło dvuch vyzvolnikaŭ cezara, z jakich adzin kinuŭsia na staruju Silviju i zatknuŭ joj vusny, a druhi, schapiŭšy miednuju statuetku Sfinksa, ahłušyŭ jaje adnym udaram. Pasla padyjšli da Rufija. Raspaleny haručkaj i biesprytomny chłopčyk, nie ciamiačy, što navokał jaho dziejecca, usmichaŭsia da ich i morščyŭ svaje pryhožyja vočki, jak by natužvaŭsia ich paznać. Ale jany, zniaŭšy z niańki pojas, nazyvany cynhulumam, zašmarhnuli jamu na šyi dy pačali zaciskać. Dzicianio paspieła tolki vyhavaryć «mama» i chutka skanała. Pasla čaho akrucili jaho ŭ posciłku i, sieŭšy na pryhatavanyja koni, adviezli až u Ostyju dy ŭkinuli ŭ mora.

Papieja, nie zastaŭšy doma Vialikaj Dziavicy, jakaja pospał z inšymi viastałkami była ŭ Vatynija, chutka viarnułasia na Pałatyn. Zastaŭšy parožnaje łožka i ŭchaładzieŭšaje cieła Silviji, abamleła, a pasla aprytomlennia pačała kryčać, i dziki kryk jejny razlahaŭsia praz usiu noč i dzień nastupny.

Ale na treci dzień cezar zahadaŭ joj prysutničać na bankiecie, dyk, prybraŭšysia ŭ amietystavuju tuniku, pryjšła j siadzieła z abliččam skamianiełym, załatavałosaja, maŭklivaja, čaroŭnaja i zładumnaja, by anioł smierci.

<p>LVI</p>

Dakul Fłavij nie zbudavaŭ Kałoseum, amfiteatry ŭ Rymie budavana pieravažna z dreva, dyk amal što ŭsie zhareli padčas pažaru. Neron, adnak, na abiacanyja ihryščy zahadaŭ zbudavać niekalki, a miž imi adzin vializny, na jaki zaraz ža pasla pažaru začali spłaŭlać moram i Tybram vielizarnyja biarvienni z Atłasu. Ihryščy mielisia važnasciu j likam achviar pieravyšyć usie dahetulašnija, dyk dabudoŭvali abšyrnyja pamiaškanni dla ludziej i zviaroŭ. Tysiačy rabotnikaŭ uvichałasia kala budovy dzień i noč. Budavali dy ŭpryhožvali biez adpačynku. Narod bajaŭ sabie cudy pra siadzielnyja łožy, vykładanyja bronzaj, burštynam, słanovaju kosciu, pierłoŭcam i skarupiencam zamorskich čarapachaŭ. Biahučyja ŭzdoŭž łavaŭ kanavy, poŭnyja chałodnaje vady z horaŭ, mielisia padtrymoŭvać u budynku pryjemny chaładok, nat padčas haračyni. Vielizarny purpurovy vielaryjum zascierahaŭ ad sonca. Miž šerahami siedziščaŭ urychtoŭvali kadzilnicy dla palennia arabskich pachnidłaŭ; uhary prystrojvali pryłady dla skraplennia hladzielnikaŭ šafranovaj rasoju i viervienaju. Słaŭnyja budaŭničyja Sever i Celer natužyli ŭsiu svaju ŭmiełasć, kab zbudavać amfiteatr niezraŭnany, mohučy zmiascić takuju kolkasć cikaŭnych, jakoje nijaki z viedamych dahetul amfiteatraŭ nie moh zmiaščać.

Dyk u dzień raspačaccia ludus matutinus nataŭp cikaŭnych čakaŭ ad samaha dosvitku adčyniennia bramaŭ, usłuchoŭvajučysia z lubasciu ŭ ryk lvoŭ, chraplivaje vurčannie panteraŭ i vyccio sabak. Zviarju nie davali ježy dva dni ŭžo, a zamiest charču abnosili pierad imi zakryvaŭlenyja kavałki miasa, kab razbudzić u ich bolšuju kryvažadnasć i hoład. Inšy raz padymałasia takaja hramavaja bura ryku j vyccia, što ludziam nielha było la cyrku hutaryć, a bolš uražlivyja bialeli ad strachu. A pry ŭschodzie sonca pačynalisia hučnyja, ale spakojnyja j pavažnyja piesni, jakich słuchali z podzivam, paŭtarajučy: «Chryscijanie! Chryscijanie!»

Перейти на страницу:

Похожие книги

Аламут (ЛП)
Аламут (ЛП)

"При самом близоруком прочтении "Аламута", - пишет переводчик Майкл Биггинс в своем послесловии к этому изданию, - могут укрепиться некоторые стереотипные представления о Ближнем Востоке как об исключительном доме фанатиков и беспрекословных фундаменталистов... Но внимательные читатели должны уходить от "Аламута" совсем с другим ощущением".   Публикуя эту книгу, мы стремимся разрушить ненавистные стереотипы, а не укрепить их. Что мы отмечаем в "Аламуте", так это то, как автор показывает, что любой идеологией может манипулировать харизматичный лидер и превращать индивидуальные убеждения в фанатизм. Аламут можно рассматривать как аргумент против систем верований, которые лишают человека способности действовать и мыслить нравственно. Основные выводы из истории Хасана ибн Саббаха заключаются не в том, что ислам или религия по своей сути предрасполагают к терроризму, а в том, что любая идеология, будь то религиозная, националистическая или иная, может быть использована в драматических и опасных целях. Действительно, "Аламут" был написан в ответ на европейский политический климат 1938 года, когда на континенте набирали силу тоталитарные силы.   Мы надеемся, что мысли, убеждения и мотивы этих персонажей не воспринимаются как представление ислама или как доказательство того, что ислам потворствует насилию или террористам-самоубийцам. Доктрины, представленные в этой книге, включая высший девиз исмаилитов "Ничто не истинно, все дозволено", не соответствуют убеждениям большинства мусульман на протяжении веков, а скорее относительно небольшой секты.   Именно в таком духе мы предлагаем вам наше издание этой книги. Мы надеемся, что вы прочтете и оцените ее по достоинству.    

Владимир Бартол

Проза / Историческая проза