„Ako vždy,“ mykol Harry plecami. „Veľmi sa so mnou nerozprávali, ale mne to tak vyhovuje. Ako sa máš, Hermiona?“ prihovoril sa Harry kamarátke.
„Och, fajn,“ povedala Hermiona a prezerala si Harryho, ako keby jej bolo na ňom niečo odporné.
Nazdal sa, že vie, čo je za tým, a nemal práve chuť preberať Siriusovu smrť ani nijakú inú nešťastnú tému, preto sa spýtal: „Koľko je hodín? Zmeškal som raňajky?“
„O to sa neboj, mama ti ich nesie hore na tácni, lebo podľa nej vyzeráš podvyživene,“ Ron prevrátil oči. „Tak čo sa dialo?“
„Dohromady nič. Veď som trčal u tety a strýka, nie?“
„Ale no tak!“ naliehal Ron. „Bol si s Dumbledorom!“
„Nič vzrušujúce. Chcel iba, aby som mu pomohol presvedčiť jedného starého učiteľa, nech sa vráti z dôchodku. Volá sa Horace Slughorn.“
„Och,“ sklamane si vzdychol Ron. „A my sme mysleli…“
Hermiona naňho vrhla varovný pohľad a Ron bleskove zmenil kurz.
„… mysleli sme, že to bude niečo také.“
„Naozaj?“ pobavene sa spýtal Harry.
„Nuž… hej, teraz keď Umbridgeka odišla, zrejme potrebujeme nového učiteľa obrany proti čiernej mágii. Aký je?“
„Ako mrož. Kedysi bol šéfom Slizolinu,“ povedal Harry. „Stalo sa niečo, Hermiona?“
Pozerala na neho, akoby čakala, že sa uňho každú chvíľu prejavia nejaké čudné príznaky. Rýchlo nasadila nepresvedčivý úsmev.
„Nič, jasne, že nič! Tak čo, vyzeral Slughorn ako dobrý učiteľ?“
„Neviem. Nemôže byť predsa horší od Umbridgeovej, no nie?“
„Ja viem o niekom horšom než Umbridgeová,“ ozvalo sa zo dverí. Do izby sa dovliekla Ronova mladšia sestra a vyzerala podráždene. „Čau, Harry.“
„Čo ti je?“ spýtal sa Ron.
„Za to môže ona,“ Ginny sa žuchla na Harryho posteľ. „Ja sa z nej zbláznim.“
„Čo zase urobila?“ spýtala sa Hermiona súcitne.
„To, ako sa so mnou rozpráva… ako keby som mala tri roky!“
„Ja viem. Je zahľadená do seba,“ zašepkala Hermiona.
Harryho prekvapilo, že Hermiona takto rozpráva o pani Weasleyovej, a nečudoval sa, keď ich Ron nahnevane zahriakol: „Nemohli by ste ju vy dve nechať aspoň chvíľu na pokoji?“
„Och, len sa jej zastávaj,“ odsekla Ginny. „Všetci vieme, že si ťa úplne omotala okolo prsta.“
To Harrymu pripadala čudná poznámka o Ronovej matke a začínal mať pocit, že mu niečo uniklo. „O kom to…?“
No odpoveď prišla prv, než stihol otázku dopovedať. Dvere sa znova otvorili a Harry si inštinktívne vytiahol prikrývky až po bradu tak prudko, že Hermiona a Ginny sa zošmykli z postele.
Vo dverách stála mladá žena, taká krásna, že sa zdalo, akoby vyrážala dych celej izbe. Vysoká, štíhla ako prútik, s dlhými plavými vlasmi, z ktorých vyžarovala striebristá žiara. A aby bola dokonalosť úplná, niesla v rukách plne naložený podnos s raňajkami.
„'Arry!“ oslovila ho hrdelným hlasom. „Dlcho sme sa nevideli!“
Keď elegantným krokom prekročila prah, ukázala sa pani Weasleyová, ktorá poskakovala za ňou a tvárila sa dosť namrzene.
„Nemusela si ten podnos nosiť, práve som to chcela urobiť.“
„To nebol prhoblém,“ usmiala sa Fleur Delacourová a postavila podnos Harrymu na kolená a na každé líce mu vtisla bozk. Cítil, akoby mu obe miesta, kde sa ho dotkla perami, horeli. „Túžila som cho vidieť. Pamätáš sa na moju sestrhu Gabrhielle? Stále spomína 'Arryho Potterha. Teší sa, že ťa zase uvidí.“
„Och… aj ona je tu?“ spýtal sa Harry.
„Nie, nie, chlupáčik,“ zvonivo sa zasmiala Fleur, „na budúce leto, keď budeme… ale ty to nevieš?“
Vyvalila veľké modré oči a vyčítavo pozrela na pani Weasleyovú, ktorá vysvetľovala: „Ešte sme mu to nestihli povedať.“
Fleur sa znova otočila k Harrymu a pritom si prehodila dlhé striebristé vlasy tak, že nimi švihla pani Weasleyovú po tvári.
„Bill a ja sa budeme brhať!“
„Och,“ rozpačito vydýchol Harry. Nemohol si nevšimnúť, ako sa pani Weasleyová, Hermiona a Ginny navzájom vyhýbajú pohľadom. „Fíha! Gratulujem teda!“
Fleur sa sklonila a znova ho pobozkala.
„Bill má prháve terhaz veľa prháce a ja prhacujem len na polovičný úväzok v Grhingottbanke, kvôli mojej angličtine, a tak ma prhiviedol na párh dní domov, aby som porhiadne spoznala jecho rhodinu. Tak som sa tešila, že prhídeš – nemám tu čo rhobiť, iba ak človek rhád varhí a chová kurhčatá! Tak teda dobrhú chuť, 'Arry!“
Nato sa elegantne otočila a vyšla z izby, akoby sa vznášala, a potichu za sebou zavrela dvere.
Pani Weasleyová povedala čosi, čo znelo ako pche!
„Mama ju neznáša,“ šepkala Ginny.
„To nie je pravda!“ nahnevane rovnako ticho reagovala pani Weasleyová. „Ja si len myslím, že sa s tým zasnúbením priveľmi ponáhľali.“
„Veď sa poznajú už rok,“ namietal Ron, ktorý vyzeral čudne, akoby omámene, a hľadel na zavreté dvere.
„To predsa nie je dlho! Ale ja viem, prečo sa to stalo. To zavinila všetka tá neistota, návrat Veď-Viete-Koho. Ľudia si myslia, že zajtra už môžu byť mŕtvi, a tak sa všelijako unáhlene rozhodujú. Za normálnych okolností by si dopriali čas. Bolo to tak, aj keď bol pri moci naposledy, mladí utekali od rodičov a brali sa…“
„Vrátane teba s ockom,“ potmehúdsky poznamenala Ginny.