Harry Potter a Polovičný princ

„Prejdi na správnu stranu, Draco, a my ťa ukryjeme tak, že si to ani nevieš predstaviť. Ba dnes večer môžem poslať členov rádu za tvojou matkou, aby skryli aj ju. Tvoj otec je momentálne bezpečný v Azkabane… keď príde čas, môžeme chrániť aj jeho… prejdi na správnu stranu, Draco… ty nie si vrah…“

Malfoy civel na Dumbledora.

„Ale dostal som sa až potiaľto, nie?“ hovoril pomaly. „Mysleli si, že pri tomto pokuse zomriem, ale ja som tu… a vy ste v mojej moci… ja mám prútik… ste mi vydaný na milosť…“

„Nie, Draco,“ potichu povedal Dumbledore. „Teraz záleží na mojej milosti, nie na tvojej.“

Malfoy nehovoril nič. Ústa mal otvorené, ruka s prútikom sa mu stále triasla. Harrymu sa zdalo, že trochu klesla…

No odrazu po schodoch zadupotali kroky, vzápätí vleteli na hradby štyria ľudia v čiernych habitoch a Malfoya odstrčili. Stále nehybný Harry zdesene upieral nežmurkajúce oči na štyroch neznámych: zdalo sa, že smrťožrúti tam dole boj vyhrali.

Tučný chlap s čudným krivým úškľabkom na tvári sa chrapľavo zasmial.

„Dumbledore je v úzkych!“ zaškriekal a otočil sa k územčistej žene, ktorá vyzerala, akoby bola jeho sestra, a nadšene sa usmievala. „Dumbledore bez prútika, Dumbledore sám! Výborne, Draco, výborne!“

„Dobrý večer, Amycus,“ pokojne pozdravil Dumbledore, akoby ho vítal na posedení pri čaji. „A zobral si so sebou aj Alecto… milé…“

Žena sa nahnevane zasmiala.

„Myslíte, že vám tie vaše žartíky na smrteľnej posteli pomôžu?“ zaškerila sa.

„Žartíky? Nie, nie, to je iba slušné správanie,“ odvetil Dumbledore.

„Urob to,“ prikázal vedľa Harryho neznámy veľký statný muž s pochlpenými sivými vlasmi v čiernom smrťožrútskom habite, ktorý vyzeral, akoby mu bol nepríjemne tesný. Taký hlas ešte Harry nepočul – ako škrípavý štekot. Harry cítil silný pach špiny, potu a určite krvi. Na špinavých rukách mal smrťožrút pazúrovité ožltnuté nechty.

„To si ty, Fenrir?“ spýtal sa Dumbledore.

„Presne tak,“ zaškrípal chlap. „Tešíte sa, že ma vidíte, Dumbledore?“

„Nie, to nemôžem povedať…“

Fenrir Greyback sa uchechtol a odhalil špicaté zuby. Po brade mu tiekla krv a pomaly, zvrátene si oblizol pery.

„Ale viete, ako veľmi mi chutia deti, Dumbledore.“

„Mám to chápať tak, že útočíš, aj keď nie je spln? To je veľmi nezvyčajné… vyvinula sa u teba trvalá chuť na ľudské mäso, nestačí ti raz mesačne?“

„Správne,“ povedal Greyback. „To vás šokuje, čo, Dumbledore? Desí vás to?“

„No, nemôžem predstierať, že nie som trochu znechutený,“ priznal Dumbledore. „A áno, trochu ma šokovalo, že Draco pozval práve teba do školy, kde žijú jeho priatelia…“

„Ja som ho nepozval,“ vyhŕklo z Malfoya. Nepozeral na Greybacka a zdalo sa, že ani nechce naňho pozrieť. „Nevedel som, že príde…“

„Cestu do Rokfortu by som si nenechal ujsť, Dumbledore,“ zachripel Greyback. „Keď je tu toľko hrdiel na roztrhanie… mňam, mňam…“

Žltým nechtom si špáral v predných zuboch a škľabil sa na Dumbledora.

„Vás by som si mohol dať ako zákusok, Dumbledore…“ „Nie,“ príkro ho zarazil štvrtý smrťožrút s hrubou drsnou tvárou. „Máme rozkazy. Musí to urobiť Draco. No tak, Draco, a rýchlo.“

Malfoy bol ešte nerozhodnejší než doteraz. Zdesene hľadel do Dumbledorovej tváre, ktorá bola čoraz belšia a čoraz nižšie, pretože klesal popri stene.

„Ak chceš poznať môj názor, už aj tak dlho na tomto svete nepobudne!“ zachripel muž s krivým úškrnom a jeho sestra sa chrapľavo zachichotala. „Pozrite naňho! Čo sa ti stalo, Dumby?“

„Och, slabšia odolnosť, pomalšie reflexy, Amycus,“ odvetil Dumbledore. „Skrátka, staroba… jedného dňa sa to možno stane aj tebe… ak budeš mať šťastie…“

„To čo malo znamenať, čo to malo znamenať?“ skríkol odrazu zlostne smrťožrút. „Vždy si rovnaký, Dumby, čo? Veľa rečí a nerobíš nič, nič, ani neviem, prečo sa Temný pán obťažuje s tvojím zabíjaním! No tak, Draco, urob to!“

No v tej chvíli sa zdola znova doniesli zvuky ruvačky a nejaký hlas vykríkol: „Zablokovali schody. Reducto! REDUCTO!“

Harrymu poskočilo srdce: takže títo štyria nezlikvidovali všetkých protivníkov, iba sa prebojovali na vežu, a zdalo sa, že za sebou postavili prekážku…

„Rýchlo, Draco!“ nahnevane prikazoval muž s drsnou tvárou. No Malfoyovi sa tak strašne triasla ruka, že nevládal ani zamieriť.

„Urobím to ja,“ zavrčal Greyback a s natiahnutými rukami a vycerenými zubami kráčal k Dumbledorovi.

„Povedal som nie!“ vykríkol muž s drsnou tvárou, zablesklo sa svetlo a vlkolaka odhodilo, narazil do múra, zatackal sa a bolo vidieť, že zúri. Harrymu srdce tĺklo tak silno, až sa mu zdalo nemožné, aby nikto nepočul, že tam stojí spútaný Dumbledorovým kúzlom. Keby sa len mohol pohnúť, keby mohol spod plášťa vypáliť zaklínadlo…

„Draco, urob to, alebo odstúp, aby niekto z nás…“ zaškriekala žena, no presne v tej chvíli sa dvere znova rozleteli a stál tam Snape, v ruke zvieral prútik a čiernymi očami preletel scénu, od Dumbledora zošuchnutého pri stene až po štyroch smrťožrútov vrátane rozzúreného vlkolaka a Malfoya.

„Máme problém, Snape,“ povedal tučný Amycus, ktorý uprene hľadel na Dumbledora a mieril naň prútikom, „zdá sa, že chlapec nie je schopný…“