Harry Potter a Polovičný princ

No ešte niekto celkom potichu vyslovil Snapovo meno.

„Severus…“

Ten hlas Harryho naľakal tak ako nič z toho, čo za celý ten večer prežil. Dumbledore po prvý raz prosil.

Snape nepovedal nič, iba šiel dopredu a odstrčil Malfoya. Traja smrťožrúti bez slova cúvli. Ešte aj vlkolak sa prikrčil.

Snape chvíľu hľadel na Dumbledora a v každej jeho črte bola vyrytá nenávisť a odpor.

„Severus… prosím…“

Snape zdvihol prútik a namieril ho na Dumbledora.

„Avada Kedavra!“

Z konca Snapovho prútika vyletelo zelené svetlo a zasiahlo Dumbledora priamo do hrude. Harryho zdesený výkrik mu vôbec nevyšiel z úst. Mlčky a nehybne musel hľadieť, ako Dumbledora vyhodilo do vzduchu, na okamih sekundy akoby visel pod žiarivou lebkou a potom pomaly padal za hradby ako veľká handrová bábika a zmizol.

28 Princov útek

Harry mal pocit, akoby aj on letel cez otvorený priestor. Nestalo sa to… to sa nemohlo stať…

„Rýchlo preč odtiaľto,“ súril Snape.

Schytil Malfoya za zátylok a strčil ho cez dvere pred ostatnými. Greyback a územčistí súrodenci šli za nimi a vzrušene dychčali. Len čo sa za nimi zavreli dvere, Harry si uvedomil, že sa znova môže hýbať. Už ho neznehybňovala mágia, ale zdesenie a šok. Odhodil neviditeľný plášť, keď smrťožrút s drsnou tvárou, ktorý odchádzal z veže posledný, mizol vo dverách.

„Petrificus totalus!“

Smrťožrút sa vzopäl, akoby ho do chrbta zasiahlo niečo tvrdé, a spadol na zem, meravý ako vosková figurína, no sotva dopadol na zem, Harry ho prekročil a bežal dolu tmavým schodiskom.

Hrôza mu trhala srdce… musí sa dostať k Dumbledorovi a musí chytiť Snapa… tí dvaja boli akosi spojení… mohol by zvrátiť ten čin, keby ich mal pokope… Dumbledore nemohol zomrieť…

Preskočil posledných desať schodov točitého schodiska a so zdvihnutým prútikom zastal. Matne osvetlená chodba bola plná prachu. Zdalo sa, že polovica stropu spadla. Pred ním zúril boj, no už keď sa pokúšal rozoznať, kto bojuje proti komu, počul nenávidený hlas: „Už je po všetkom, ideme!“ A videl, ako Snape zmizol za rohom na konci chodby. Zdalo sa, že si s Malfoyom prerazili cestu pomedzi súboje bez ujmy. Harry sa vrhol za nimi, ale jeden z bojujúcich sa odtrhol od šarvátky a letel k nemu. Bol to vlkolak Greyback. Vrhol sa na Harryho prv, ako Harry stihol zdvihnúť prútik. Harry spadol na chrbát, po tvári ho šteklili jeho špinavé pochlpené vlasy, nos a ústa mu zaplavil pach potu a krvi, na hrdle zacítil lačný dych…

„Petrificus totalus!“

Harry cítil, ako sa Greyback naňho zvalil, s obrovským úsilím ho odtisol a vtom k nemu letel záblesk zeleného svetla. Uhol sa a strmhlav sa vrhol do boja. Stúpi! do niečoho rozmliaždeného a klzkého a potkol sa: na zemi v kaluži krvi ležali doluznak dve telá, ale nemal kedy zisťovať čie. Harry pred sebou zbadal červené vlasy poletujúce ako plamene: Ginny bojovala s tučným smrťožrútom Amycusom, ktorý na ňu vrhal kliatbu za kliatbou a ona pred nimi uhýbala. Amycus sa smial a zabával sa na tom: „Crucio… crucio… nemôžeš tancovať večne, peknučká…“

„Impedimenta!“ skríkol Harry.

Kliatba zasiahla Amycusa do hrude, zakvičal od bolesti ako prasa, zdvihlo ho zo zeme a hodilo do protiľahlej steny, skĺzol po nej a zmizol za Ronom, profesorkou McGonagallovou a Lupinom. Každý z nich bojoval proti jednému smrťožrútovi. Harry za nimi videl, ako Tonksová odoláva obrovskému plavovlasému čarodejníkovi, ktorý vysielal zaklínadlá na všetky strany, takže sa odrážali od stien okolo nich, kameň pukal, sklá rinčali…

„Harry, odkiaľ si prišiel?“ vykríkla Ginny, no nemal kedy jej odpovedať. Sklonil hlavu a bežal dopredu, pričom sa tesne vyhol strele, ktorá mu vybuchla nad hlavou, a na všetkých padali kúsky muriva. Snape nesmie uniknúť, musí dohnať Snapa…

„Vezmi si tamtú!“ kričala profesorka McGonagallová a Harry zazrel smrťožrútku Alecto bežať po chodbe, rukami si zakrývala hlavu, a jej brat sa hnal za ňou. Harry sa vrhol za nimi, ale noha sa mu o niečo zachytila a vzápätí na niekom ležal. Obzrel sa a pri zemi uvidel Nevillovu bledú okrúhlu tvár.

„Nevilíe, si…?“

„V poriadku,“ zamumlal Neville, ktorý sa držal za žalúdok, „Harry… Snape a Malfoy… utekali tadeto…“

„Viem, idem za nimi!“ povedal Harry a zo zeme namieril kliatbu na obrovského plavovlasého smrťožrúta, ktorý spôsoboval najväčší zmätok – chlap zareval od bolesti, keď ho zaklínadlo zasiahlo do tváre, otočil sa, zatackal a rozbehol sa za súrodencami.

Harry sa pozbieral zo zeme a letel po chodbe, nevšímajúc si treskot za sebou a výkriky ostatných, aby sa vrátil, a tlmené volanie postáv na zemi, ktorých osud ešte nepoznal…

Za rohom zabrzdil, tenisky mal od krvi šmykľavé. Snape mal obrovský náskok. Je možné, že by už vošiel do skrinky v núdzovej miestnosti, alebo ju rád stihol zabezpečiť, aby zabránil smrťožrútom vrátiť sa tadiaľ? Bežal po ďalšej prázdnej chodbe a nepočul nič, iba dupot vlastných krokov, svoje tlčúce srdce, no potom zbadal krvavé stopy, ktoré ukazovali, že aspoň jeden z unikajúcich smrťožrútov mieri k hlavnému vchodu… možno je núdzová miestnosť naozaj zablokovaná…