Harry Potter a Kameň mudrcov

Brána sa okamžite otvorila. A pred nimi stála vysoká, čiernovlasá čarodejnica v smaragdovozelenom plášti. Tvárila sa veľmi prísne a Harrymu pri pohľade na ňu zišlo na um, že tú si veru neradno pohnevať.

„To sú prváci, pani profesorka McGonagallová,“ povedal Hagrid.

„Ďakujem, Hagrid. Ja sa už o nich postarám.“

Otvorila bránu dokorán. Vstupná hala bola taká obrovská, že by sa do nej zmestil celý dom Dursleyovcov. Kamenné steny osvetľovali horiace fakle ako v Gringottbanke, strop bol taký vysoký, že naňho ani nedovideli, a pred nimi sa týčilo majestátne mramorové schodište, ktoré viedlo na vrchné poschodia.

Kráčali za profesorkou McGonagallovou po dlážke z kamenných dlaždíc. Spoza dverí vpravo počul Harry hukot stoviek hlasov – zvyšok školy je zrejme už tu -, profesorka McGonagallová však prvákov zaviedla do malej, prázdnej komnaty trochu bokom od vstupnej haly. Vošli dovnútra a odrazu stáli jeden vedľa druhého, oveľa bližšie, než by stáli inokedy, a nervózne sa rozhliadali okolo seba.

„Vitajte na Rokforte,“ privítala ich profesorka McGonagallová. „O malú chvíľu sa začne slávnostný banket na počesť začiatku nového školského roka, no skôr ako zaujmete svoje miesta vo Veľkej sieni, budete roztriedení do jednotlivých fakúlt. Rozdeľovanie je veľmi dôležitá ceremónia, pretože pokiaľ ste tu na Rokforte, vaša fakulta bude pre vás takmer ako rodina. V rámci nej budete mať spoločné vyučovanie, spávať budete na fakultnom internáte a voľný čas budete tráviť vo fakultnej klubovni.

Naše štyri fakulty sa volajú Chrabromil, Bifľomor, Bystrohlav a Slizolin. Každá má svoju slávnu históriu a z každej vyšli vynikajúci čarodejníci a čarodejnice. Pokiaľ ste na Rokforte, za každý úspech získate pre svoju fakultu body, no za každé porušenie školského poriadku sa vašej fakulte body strhnú. Fakulta s najvyšším počtom bodov získa na konci školského roka školský pohár, najvyššiu poctu. Pevne verím, že každý z vás bude pre svoju budúcu fakultu prínosom.

Triediaca ceremónia sa začne o niekoľko minút a bude sa konať pred zrakmi celej školy. Takže, kým tu budete čakať, trošku sa upravte.“

Očami spočinula na Nevillovi, ktorý mal habit zaviazaný pod ľavým uchom, a na Ronovom špinavom nose. Harry si nervózne uhládzal vlasy.

„Len čo bude všetko pripravené, prídem po vás,“ povedala profesorka McGonagallová. „Buďte tu, prosím, potichu.“

Keď vyšla z komnaty, Harry preglgol.

„Ako nás to vlastne budú triediť?“ opýtal sa Rona.

„Dajú nám zrejme nejaký test. Fred vravel, že to veľmi bolí, ale podľa mňa len žartoval.“

Harrymu až tak srdce stislo od ľaku. Test? Pred celou školou? Ale veď on nevie ani jedno kúzlo – čo tam, preboha, len urobí? S takým niečím veru nerátal. Ustráchane sa rozhliadol vôkol seba a videl, že aj ostatní sa boja. Nikto toho veľa nenahovoril, okrem Hermiony Grangerovej – tá si potichu opakovala všetky kúzla, čo vedela, a nahlas rozmýšľala, ktoré z nich asi tak bude potrebovať. Harry sa usiloval nevnímať ju, ale veľmi sa mu to nedarilo. Ešte nikdy, nikdy v živote sa tak nebál, dokonca ani vtedy nie, keď niesol Dursleyovcom zo školy poznámku, že nejakým záhadným spôsobom zafarbil učiteľke parochňu na modro. Nespúšťal oči z dverí. Každú chvíľu sa profesorka McGonagallová vráti a odvedie ho na popravu.

Odrazu sa stalo niečo, čo ho tak vyľakalo, že vyskočil pol metra od zeme – niekoľko detí za ním vykríklo.

„Čo sa to...?“

Zostal ako obarený. Rovnako ako všetci okolo neho. Cez zadnú stenu prúdilo do miestnosti asi dvadsať duchov. Perleťovobieli a čiastočne priesvitní lietali po miestnosti, rozprávali sa medzi sebou a prvákov si vôbec nevšímali. Zdalo sa, že sa hádajú. Jeden z nich, ten, čo vyzeral ako malý tučný mních, povedal: „Vravím ti, odpusti a zabudni, mali by sme mu dať ešte jednu šancu...“

„Môj milý Tučniak, nedali sme Zloduchovi šancí až-až? Robí nám všetkým zlé meno a dobre vieš, že vlastne ani nie je duch – a vy čo tu robíte?“

Duch s obrovským golierom a pančucháčmi si odrazu všimol prvákov pod sebou.

Nik mu neodpovedal.

„Noví študenti!“ zvolal Tučniak a doširoka sa na nich usmial. „Čakáte na triedenie, však?“

Niekoľko detí mlčky prikývlo.

„Dúfam, že budete v Bifľomore!“ zvolal Tučniak. „Tam som chodil aj ja, viete.“

„Môžeme ísť,“ ozval sa prísny hlas. „Triediaca ceremónia sa začne o chvíľočku.“

To bola profesorka McGonagallová, ktorá sa medzitým vrátila. Duchovia jeden po druhom odleteli cez náprotivnú stenu.

„Postavte sa do zákrytu,“ prikázala profesorka McGonagallová prvákom, „a nasledujte ma.“

Harry sa cítil, akoby mal nohy z olova, za ním stál chlapec s pieskovými vlasmi a pred ním Ron. Opustili komnatu, kráčali naspäť halou a dvojitými dverami vstúpili do Veľkej siene.