Harry Potter a Kameň mudrcov

„Harry Potter,“ povedal Harry.

„Naozaj?“ zbystrila pozornosť Hermiona. „Viem o tebe všetko, pravdaže, všetko – zohnala som si zopár kníh ako doplnkové čítanie, si v Moderných čarodejníckych dejinách, v Rozmachu a páde čiernej mágie a v Historických medzníkoch čarodejníckych dejín 20. storočia.“

„Vážne?“ opýtal sa Harry ako v mrákotách.

„Moje nervy, ty o tom nevieš, keby išlo o mňa, prečítam si všetko, čo sa dá,“ povedala Hermiona. „Viete už, na akej fakulte budete? Pýtala som sa už viacerých, ja dúfam, že budem v Chrabromile, myslím si, že tá je najlepšia. Vraj tam chodil aj sám Dumbledore, ale podľa mňa, ani Bystrohlav by nebol zlý... No radšej ideme hľadať Nevillovu ropuchu. Vy dvaja sa už prezlečte, lebo o chvíľu tam budeme.“

Zvrtla sa a odišla spolu s chlapcom so stratenou ropuchou.

„Je mi jedno, na akej fakulte budem, len nech tam nie je ona,“ vzdychol si Ron. Hodil prútik naspäť do kufra. „Sprosté kúzlo – povedal mi ho George, stavím sa, že si zo mňa opäť vystrelil.“

„Na akú fakultu chodia tvoji bratia?“ opýtal sa Harry.

„Chrabromil,“ povedal Ron. Opäť sa zatváril veľmi smutne. „Aj mama s otcom tam chodili. Neviem, ako sa zatvária, keď sa dozvedia, že ja tam nie som. Bystrohlav by tiež ušiel, ale predstav si, že ma dajú do Slizolinu.“

„Tam chodil Vol..., teda Veď-Vieš-Kto, nie?“

„Hej,“ prikývol Ron. Klesol na sedadlo a tváril sa veľmi nešťastne.

„Pozri sa, Ron, Prašivec má tuším o niečo svetlejšie končeky fúzov,“ povedal Harry, aby odpútal Ronovu pozornosť. „Ozaj, čo robia tvoji najstarší bratia, tí, čo už doštudovali?“

Harryho zaujímalo, čo robí taký čarodejník, keď skončí školu.

„Charlie je v Rumunsku, študuje tam draky, a Bili je v Afrike, robí tam niečo pre Gringottbanku,“ povedal Ron. „Ozaj, počul si, čo sa stalo v Gringottbanke? Písali o tom v Dennom Prorokovi, ale tie noviny zrejme u muklov nedostať – niekto sa vraj pokúsil vylúpiť veľmi tajný trezor.“

Harry zostal ako obarený.

„Naozaj? A čo sa s ním stalo?“

„Práve že nič, preto je z toho také haló. Nechytili ich. Môj oco vraví, že to musel byť nejaký veľmi mocný zlý čarodej, keď si dovolil vniknúť do Gringottbanky, najčudnejšie na tom však je, že nič nezmizlo. Samozrejme, že všetci sa boja, či za tým náhodou nie je Veď-Vieš-Kto.“

Harrymu tá správa vŕtala v hlave. Mal pocit, že pri každej zmienke o Veď-Vieš-Kom začína pociťovať záchvev strachu. Zrejme to nejako súviselo s tým, že vstupuje do čarovného sveta, oveľa viac sa mu však páčilo, keď mohol predtým bez obáv vysloviť ,Voldemort.‘

„Máš svoj obľúbený metlobalový tím?“ spýtal sa Ron.

„Hm – nijaký nepoznám,“ priznal Harry.

„Čože!“ Ron zostal úplne ohromený. „Veď to je predsa najkrajšia hra na svete...“ A spustil. Rozprával Harrymu o štyroch loptičkách a pozíciách siedmich hráčov, opísal mu priebeh najslávnejších zápasov, na ktorých bol so svojimi bratmi, a zdôveril sa mu, akú metlu by si rád kúpil, keby mal peniaze. Práve Harrymu vysvetľoval rôzne finty, ktoré sa počas hry používajú, keď sa opäť rozleteli dvere kupé, no tentoraz to nebol Neville, chlapec so stratenou ropuchou, ani Hermiona Grangerová.

Dovnútra vošli traja chlapci a Harry hneď spoznal toho v strede: bol to ten bledý chalan z obchodu madam Malkinovej. Tentoraz hľadel na Harryho s oveľa väčším záujmom ako vtedy v Šikmej uličke.

„Je to pravda?“ opýtal sa. „Každý v tomto vlaku hovorí, že tu sedí Harry Potter. To si ty?“

„Hej,“ odvetil Harry. Pozrel sa na zvyšných dvoch chlapcov. Boli zavalití a tvárili sa veľmi podlo. Stáli pri Dracovi každý z jednej strany a vyzerali ako jeho telesní strážcovia.

„Ach, toto je Crabbe a toto Goyle,“ povedal bledý chlapec ľahostajne, keď si všimol, že si ich Harry obzerá. „A ja sa volám Malfoy, Draco Malfoy.“

Ron si slabo odkašlal, vyzeralo to však, akoby sa dusil smiechom. Draco Malfoy sa naňho zadíval.

„Moje meno sa ti zdá smiešne? Teba sa človek ani pýtať nemusí, kto si. Otecko mi povedal, že všetci Weasleyovci majú červené vlasy, pehy a viac detí, ako si môžu dovoliť.“

Otočil sa k Harrymu. „Čoskoro prídeš na to, že niektoré čarodejnícke rodiny sú lepšie ako tie druhé, Potter. Nemal by si sa kamarátiť s tými nesprávnymi. V tom ti rád pomôžem.“

Natiahol ruku smerom k Harrymu, no ten ju nechytil.

„Myslím si, že sám najlepšie viem, kto je pre mňa tým nesprávnym, vďaka,“ povedal odmerane.

Draco Malfoy síce neočervenel, no jeho bledé líca nadobudli ružovkastý odtieň.

„Na tvojom mieste by som si dával pozor, Potter,“ povedal pomaly. „Ak nebudeš zdvorilejší, skončíš ako tvoji rodičia, tí tiež nevedeli, čo je pre nich dobré a čo nie. Zahadzuješ sa s takými chudákmi, ako sú Weasleyovci a ten strelený Hagrid a to ťa poznačí.“

Harry i Ron naraz vstali.

„Povedz to ešte raz,“ vyzval ho Ron a tvár mal rovnako červenú ako vlasy.

„Ale, tak vy nás chcete zbiť?“ škeril sa Malfoy.