Harry Potter a Kameň mudrcov

ROKFORTSKÁ STREDNÁ ŠKOLA ČARODEJNÍCKA

ROVNOŠATA

Študenti prvého ročníka potrebujú:

1 Tri pracovné habity obyčajné (čierne)

2 Jeden špicatý klobúk hladký na bežné nosenie (čierny)

3 Jeden pár ochranných rukavíc (z dračej kože alebo podobného materiálu)

4 Jeden plášť zimný (čierny so strieborným lemom)

Žiaci musia mať všetky veci označené menovkami

UČEBNICE

Každý študent musí mať nasledovné učebnice:

Miranda Goshawková

Všeobecná príručka kúziel (stupeň 1)

Batholda Bagshotová

Dejiny mágie

Adalbert Waffling

Teória čarovania

Emeric Switch

Učebnica transfigurácie pre začiatočníkov

Phyllida Sporeová

Tisíc zázračných bylín a húb

Arsenius Jigger

Čarovné odvary a elixíry

Newt Scamander

Nadprirodzené bytosti a ich výskyt

Quentin Trimble

Temné sily: Príručka sebaobrany

ĎALŠIE POMÔCKY

1 čarodejnícky prútik

1 kotlík (cínový, veľkosť 2)

1 sada sklenených alebo krištáľových fľaštičiek

1 ďalekohľad

1 mosadzné váhy

Študenti si môžu priniesť sovu ALEBO mačku ALEBO ropuchu

UPOZORŇUJEME RODIČOV, ŽE ŽIACI PRVÉHO ROČNÍKA NESMÚ NOSIŤ DO ŠKOLY VLASTNÉ METLY

„A to všetko dostaneme kúpiť v Londýne?“ spýtal sa Harry začudovane.

„Musíš len vedieť kde,“ povedal Hagrid.

Harry ešte nikdy nebol v Londýne. Hagrid sa síce tváril, že vie, kam ide, no zjavne nebol zvyknutý ísť ta normálnou cestou. Zasekol sa v turnikete pri vstupe do metra a nahlas nadával, že sedadlá sú príliš malé a vlaky jazdia príliš pomaly.

„Nechápem, ako sa muklovia dokážu zaobísť bez čarovania,“ vyhlásil, keď vystupovali po stojacich pohyblivých schodoch, ktoré ústili na rušnú ulicu lemovanú obchodmi.

Hagrid bol taký obrovský, že si pomerne ľahko kliesnil cestu davom; Harry nemusel robiť nič, len sa držať tesne za ním. Míňali kníhkupectvá, obchody s cédečkami, hamburgerové reštaurácie, kiná, no nikde nebolo vidno obchod, v ktorom by sa dali kúpiť čarodejnícke prútiky. Bola to celkom obyčajná ulica s celkom obyčajnými ľuďmi. Naozaj je možné, aby boli hlboko pod nimi zakopané kopy čarodejníckeho zlata? Naozaj existujú obchody, v ktorých predávajú čarodejnícke knihy a lietajúce metly? Nie je to opäť len nejaká pasca, ktorú naňho nastražili Dursleyovci? Keby Harry nevedel, že Dursleyovcom absolútne chýba zmysel pre humor, možno by tomu aj uveril; všetko, čo mu Hagrid dosiaľ povedal, bolo vskutku neuveriteľné, no Harry stále nemal dôvod neveriť mu.

„Tu je to,“ povedal Hagrid a ostal stáť pred vchodom s nápisom ,Deravý kotlík‘. „Vychýrené miestečko.“

Stáli pred malou, ošumelou krčmou. Keby Hagrid na ňu neukázal, Harry by si ju vôbec nevšimol. Ľudia prechádzali okolo nej, no nevenovali jej ani najmenšiu pozornosť. Pohľad všetkým skĺzol z obrovského kníhkupectva na obchod s cédečkami, akoby Deravý kotlík, ktorý bol medzi nimi, ani nezbadali. Harryho sa zmocnil čudný pocit, že tú krčmu vidia len oni dvaja s Hagridom. Rozhodol sa, že to Hagridovi povie, no ten práve zamieril dnu.

Na to, že to bolo vychýrené miesto, pôsobil vnútrajšok dosť tmavo a spustnuto. V rohu sedelo niekoľko starých žien, ktoré popíjali z maličkých pohárikov sherry. Jedna z nich fajčila dlhú fajku. Nejaký drobný mužík so špicatým klobúkom sa rozprával so starým barmanom, ktorý bol takmer holohlavý a vyzeral ako bezzubý mrož. Keď vošli, tlmená vrava utíchla. Zdalo sa, že Hagrida tu každý pozná. Všetci mu kývali a usmievali sa naňho, a barman sa hneď načiahol za pohárikom so slovami: „Ako obyčajne, Hagrid?“

„Nemôžem, Tom, som tu služobne,“ povedal Hagrid a tľapol Harryho obrovskou dlaňou po pleci, až sa mu podlomili kolená.

„Panebože,“ vzdychol barman, nespúšťajúc oči z Harryho. „Nie je to – je to vôbec...?“

V Deravom kotlíku odrazu zavládlo ticho ako v hrobe.

„Ja to neprežijem,“ šepkal starý barman, „Harry Potter... aká to česť.“

Vyšiel spoza baru, náhlivo pristúpil k Harrymu a so slzami v očiach mu chytil ruku.

„Vitajte opäť u nás, pán Potter, vitajte u nás.“

Harry nevedel, čo na to povedať. Všetky oči sa upierali naňho. Starena v rohu bafkala ďalej a vôbec si nevšimla, že jej fajka vyhasla. Hagrid bol od pýchy celkom bez seba.