„A tá totálna krava Pansy Parkinsonová,“ zlostne precedila Hermiona. „Ako sa mohla stať prefektkou, keď je tučná ako troll…“
„A kto je za Bifľomor?“ spýtal sa Harry.
„Ernie Macmillan a Hannah Abbottová,“ zachripel Ron.
„A Anthony Goldstein a Padma Patilová za Bystrohlav,“ doplnila Hermiona.
„Ty si bol s Padmou Patilovou na vianočnom plese,“ ozval sa bezvýrazný hlas.
Všetci sa otočili a hľadeli na Lunu Lovegoodovú, ktorá ponad
„Áno, viem,“ povedal trochu prekvapene.
„Veľmi sa jej to nepáčilo,“ informovala ho Luna. „Myslí si, že si sa k nej správal nepekne, lebo si s ňou netancoval. Ja by som si z toho asi nerobila nič,“ dodala zamyslene. „Nerada tancujem.“
Znova sa utiahla za časopis. Ron chvíľu hľadel na obálku s otvorenými ústami, potom pozrel na Ginny, akoby sa dožadoval vysvetlenia, ale Ginny si pchala hánky do úst, aby udusila smiech. Ron nechápavo pokrútil hlavou a potom pozrel na hodinky.
„Občas máme hliadkovať na chodbách,“ povedal Harrymu a Nevillovi, „a môžeme aj udeľovať tresty, ak sa niekto nespráva, ako sa má. Už sa nemôžem dočkať, kedy to využijeme u Crabba a Goyla…“
„Nesmieš svoje postavenie zneužívať, Ron!“ prísne ho napomenula Hermiona.
„Áno, jasné, lebo Malfoy ho vôbec zneužívať nebude,“ uštipačne podotkol Ron.
„Chceš klesnúť na jeho úroveň?“
„Nie, len si dám sakramentsky pozor na jeho kamošov prv než on dostane mojich.“
„Prepánajána, Ron…“
„Goylovi dám písomný trest. To ho zabije, neznáša písanie,“ spokojne vyhlásil Ron. Napodobnil Goylov hlboký krochkavý hlas, vykrivil tvár, akože sa namáhavo sústreďuje a vo vzduchu písal:
Všetci sa zasmiali, ale najhlasnejšie Luna Lovegoodová. Z hrdla jej vyletel taký veselý výkrik, že sa Hedviga zobudila, rozhorčene trepotala krídlami a Krivolab vyskočil na policu a prskal. Tak sa rehotala, až jej časopis vypadol z rúk a po nohách skĺzol na zem.
„To bolo smiešne!“
Jej výrazné oči sa topili v slzách, lapala po dychu a civela na Rona. Ten v pomykove pozrel na ostatných, ktorí sa teraz smiali na tom, ako sa tvári, a na nezmyselne prehnanom smiechu Luny Lovegoodovej. Tá sa teraz kolísala dopredu a dozadu a chytala sa za boky.
„Uťahuješ si zo mňa?“ mračil sa na ňu Ron.
„Zadok… paviána!“ dusila sa a chytala sa za rebrá.
Všetci sledovali Lunu, ako sa smeje, ale Harrymu padol zrak na časopis na zemi a všimol si čosi, čo ho prinútilo zohnúť sa poň. Keď bol opačne, ťažko sa dalo rozoznať, aký obrázok je na titulnej strane, ale teraz si uvedomil, že je to pomerne zlá karikatúra Korneliusa Fudgea. Spoznal ho iba vďaka citrónovozelenému klobúku. Jednou rukou Fudge objímal mešec zlata a druhou škrtil raráška. Titulok k obrázku hlásal:
Pod tým nasledovali titulky ďalších článkov:
„Môžem si ho pozrieť?“ rýchlo sa Harry spýtal Luny.
Prikývla, no stále nespúšťala oči z Rona a od smiechu nemohla polapiť dych.
Harry otvoril časopis a prebehol abecedný zoznam. Až do tejto chvíle celkom zabudol na magazín, čo Kingsley poslal Siriusovi po pánovi Waesleym, ale muselo to byť práve toto vydanie
Našiel príslušnú stránku a vzrušene sa pustil do čítania.
Aj tento text dopĺňala dosť zlá kresba, vlastne nebyť titulku, Harry by ani nebol spoznal, že to má byť Sirius. Stál na kope ľudských kostí s prútikom v ruke. Článok mal titulok:
Notorický masový vrah alebo nevinný spievajúci zázrak?
Harry si musel prvú vetu prečítať niekoľko ráz, kým bol presvedčený, že ju nepochopil zle. Odkedy je Sirius spievajúcim zázrakom?