Harry Potter a Fénixov rád

„Samozrejme, že sme tu preto, ale prítomnosť dementorov v tej uličke je vysoko relevantná,“ namietol Dumbledore. „Článok číslo sedem tohto zákona uvádza, že za výnimočných okolností možno čarovať aj pred muklami, a pretože medzi tieto výnimočné okolnosti patria situácie, keď je ohrozený život samotného čarodejníka alebo čarodejnice, alebo život muklov prítomných v tom čase na…“

„My poznáme článok sedem, ďakujeme veľmi pekne!“ zavrčal Fudge.

„Samozrejme, že ho poznáte,“ zdvorilo prikývol Dumbledore. „Tak potom sa zhodneme na tom, že ak Harry použil kúzlo Patronus v spomínanej situácii, spadá to v tomto prípade do kategórie výnimočných okolností, ktoré sa v opisujú?“

„Iba ak tam boli dementori, o čom pochybujem.“

„Počuli ste to od očitej svedkyne,“ prerušil ho Dumbledore. „A ak stále pochybujete o jej vierohodnosti, tak ju zavolajte a vypočujte ju znova. Som si istý, že nebude namietať.“

„Ja… to… nie,“ zlostne vykrikoval Fudge a pohrával sa s papiermi pred sebou. „Je to… Chcem to skončiť ešte dnes, Dumbledore!“

„Ale, prirodzene, iste vám nezáleží na tom, koľkokrát vypočujete svedka, aby nedošlo k vážnemu justičnému omylu,“ poznamenal Dumbledore.

„Vraj k vážnemu justičnému omylu!“ kričal Fudge z plného hrdla. „Namáhali ste sa niekedy zrátať, koľko absurdností si tento chlapec vymyslel, Dumbledore, keď ste sa usilovali zahladiť jeho nápadné zneužívanie čarovania mimo školy? Predpokladám, že ste zabudli na to vznášacie zaklínadlo spred troch rokov…“

„To som nebol ja, to domáci škriatok!“ bránil sa Harry.

„VIDÍTE?“ zreval Fudge a plamenne gestikuloval smerom k Harrymu. „Domáci škriatok! V muklovskom dome! No prepáčte!“

„Dotyčný domáci škriatok je v súčasnosti zamestnaný v Rokforte,“ povedal Dumbledore. „Môžem ho okamžite predvolať, aby svedčil, ak si želáte.“

„Ja… nie… nemám kedy vypočúvať domácich škriatkov! Mimochodom, to nie je to jediné – nafúkol svoju tetu, prepána!“

Fudge kričal, trieskal päsťou do sudcovskej lavice a prevrátil fľašku s atramentom.

„A vy ste v tom prípade veľmi láskavo netrvali na obvinení, lebo ste, ako predpokladám, brali do úvahy, že ani najlepší čarodejníci nedokážu vždy ovládať svoje emócie,“ Pripomenul Dumbledore pokojne, keď sa Fudge pokúšal zotrieť atrament zo svojich poznámok.

„A to som ešte nezačal vymenúvať, čo vyvádza v škole.“

„Lenže vzhľadom na to, že ministerstvo nie je oprávnené trestať rokfortských študentov za školské priestupky, Harryho správanie v škole nie je pre toto konanie relevantné,“ pokračoval Dumbledore rovnako zdvorilo, ale z jeho slov sálal chlad.

„Oho!“ ohradil sa Fudge. „Takže nás do toho nič, čo robí v škole, há? Tak ste to mysleli?“

„V právomoci ministerstva nie je vylučovať rokfortských študentov, Kornelius, ako som vám pripomenul v ten večer druhého augusta,“ pokračoval Dumbledore. „A kým obvinenie nebolo úspešne dokázané, nemá právo konfiškovať prútiky, ako som vám opäť pripomenul druhého augusta. V tej obdivuhodnej náhlivosti zabezpečiť dodržiavanie zákona ste vy sám zjavne, a som si istý, že neúmyselne, prehliadli niekoľko zákonov.“

„Zákony sa môžu meniť,“ zlostne odsekol Fudge.

„Samozrejme, že môžu,“ Dumbledore naklonil hlavu. „A zdá sa, že vy rozhodne robíte veľa zmien, Kornelius. Veď za tých pár krátkych týždňov, čo ma požiadali, aby som opustil Wizengamot, je už bežné, že sa vedie úplné trestné konanie na vyriešenie jednoduchého prípadu čarovania neplnoletého!“

Niekoľko čarodejníkov nad nimi sa rozpačito zamrvilo na sedadle. Fudgeova tvár zmenila odtieň na hnedofialovú. Čarodejnica s výzorom ropuchy vpravo od neho však iba civela na Dumbledora a jej tvár bola celkom bezvýrazná.

„Pokiaľ viem,“ pokračoval Dumbledore, „ešte neplatí nijaký zákon, ktorý stanovuje, že úlohou tohto súdu je trestať Harryho za každé čarovanie. Bol obvinený z konkrétneho priestupku a predložil obhajobu. On i ja teraz nemôžeme urobiť iné, iba čakať na váš rozsudok.“

Dumbledore si opäť spojil končeky prstov a zmĺkol. Fudge naňho gánil, očividne rozzúrený. Harry úkosom pozrel na Dumbledora, akoby chcel získať istotu. Vôbec si nebol istý, či Dumbledore urobil dobre, keď Wizengamotu pripomenul, že už je načase, aby rozhodli. Dumbledore však akoby opäť nevšímal Harryho pokusy zachytiť jeho pohľad a nespúšťal oči z lavíc, kde bol celý Wizengamot ponorený do naliehavých tichých rozhovorov.

Harry si pozrel na nohy. Mal pocit, že srdce mu napuchlo do nenormálnych rozmerov a teraz mu pod rebrami nahlas tlčie. Očakával, že vypočúvanie bude trvať dlhšie. Vôbec si nebol istý, či urobil dobrý dojem. Vlastne veľa toho nepovedal. Mal to o tých dementoroch vysvetliť podrobnejšie, ako spadol, ako jeho i Dudleyho dementori skoro pobozkali…

Dva razy pozrel na Fudgea a otvoril ústa, že prehovorí, ale srdce mu opuchlo a stiahlo dýchacie cesty, nuž sa iba nadýchol a znovu si hľadel na topánky.

Potom šepot utíchol. Harry chcel pozrieť hore na sudcov, ale zistil, že je oveľa, oveľa ľahšie skúmať si šnúrky na topánkach.

„Kto je za to, aby bol obvinený zbavený všetkých obvinení?“ dunivým hlasom sa spýtala madam Bonesová.