Harry Potter a Fénixov rád

„Išli po chlapcoch,“ odpovedala pani Figgová a hlas mala teraz silnejší a sebavedomejší a rumenec z tváre jej ustupoval. „Jeden z chlapcov spadol. Ten druhý cúval a pokúšal sa odohnať dementora. To bol Harry. Skúsil to dva razy, ale vyčaril iba striebornú paru. Na tretí pokus však vyčaril Patronusa, ktorý sa vrhol na prvého dementora, a potom s jeho povzbudzovaním odohnal aj toho druhého od jeho bratanca. A to je – tak sa to stalo.“ dokončila pani Figgová trochu neisto.

Madam Bonesová si mlčky premeriavala pani Figgovú.

Fudge na ňu nehľadel vôbec, ale hral sa s papiermi. Napokon zdvihol pohľad a dosť útočne povedal: „Tak teda to ste videli, áno?“

„To sa stalo,“ zopakovala pani Figgová.

„Dobre. Môžete ísť,“ prepustil ju Fudge.

Pani Figgová vystrašene pozrela na Fudgea a potom na Dumbledora, vstala a šuchtavo kráčala k dverám. Harry počul, ako sa za ňou zabuchli.

„Nebol to veľmi presvedčivý svedok,“ nafúkane poznamenal Fudge.

„Och, ja neviem, následky útoku dementorov opísala rozhodne veľmi presne,“ dunivým hlasom namietala madam Bonesová. „A neviem si predstaviť, prečo by hovorila, že tam boli, keby tam neboli.“

„Ale dementori, ktorí by sa zatúlali do muklovskej prímestskej štvrte a náhodou natrafili na čarodejníka?“ odfrkol Fudge. „To je veľmi nepravdepodobné. O to by sa nestavil ani Bagman…“

„Ja si myslím, že nikto z nás neverí, že dementori tam boli náhodou,“ nenútene poznamenal Dumbledore.

Čarodejnica vedľa Fudgea s tvárou v tieni sa trochu pohla, ale všetci ostatní sedeli nehybne a ticho.

„To čo malo znamenať?“ ľadovým tónom sa spýtal Fudge.

„To malo znamenať, že podľa mňa ich ta niekto poslal,“ odvetil mu Dumbledore.

„Myslím, že keby niekto poslal dvoch dementorov na prechádzku do Malých Neradostníc, mali by sme o tom záznam!“ vyštekol Fudge.

„Nie v prípade, ak dementori plnili rozkazy niekoho iného, nie z Ministerstva mágie,“ pokojne tvrdil Dumbledore „Ja som vám už povedal svoj názor v tejto veci, Kornelius.“

„Áno, povedal,“ prudko odvrkol Fudge, „ale nemám dôvod veriť tomu, že vaše názory sú niečo iné než očierňovanie, Dumbledore. Dementori sú na svojom mieste v Azkabane a robia všetko, čo im prikážeme.“

„Tak potom,“ prehovoril Dumbledore potichu, ale jasne, „si musíme položiť otázku, prečo niekto z ministerstva prikázal dvom dementorom, aby druhého augusta išli do tej uličky.“

V úplnom tichu, ktoré nasledovalo po tých slovách, sa čarodejnica po Fudgeovej pravici naklonila dopredu, takže Harry ju po prvý raz uvidel.

Pomyslel si, že vyzerá ako veľká bledá ropucha. Bola dosť územčistá, mala širokú ovisnutú tvár, krk jej nebolo vidieť tak ako strýkovi Vernonovi a veľmi široké ústa jej ovísali. Ešte aj čierna zamatová mašľa, ktorá sa jej vynímala na krátkych kučeravých vlasoch, mu pripomínala veľkú muchu, ktorú ropucha už-už chytí na svoj dlhý lepkavý jazyk.

„Predseda udeľuje slovo Dolores Jane Umbridgeovej, prvej námestníčke ministra.“

Čarodejnica prehovorila vzrušeným dievčenským vysokým hláskom, ktorý Harryho zarazil. Čakal, že bude kvákať.

„Som si istá, že som vás zle pochopila, profesor Dumbledore,“ začala a v jej veľkých okrúhlych očiach sa zračil chladný výsmech. „Aká som len hlúpa. Ale na maličký okamih som mala pocit, akoby ste naznačovali, že Ministerstvo mágie vydalo rozkaz zaútočiť na tohto chlapca!“

Od jej zvonivého smiechu sa Harrymu zježili vlasy na krku. Niekoľko ďalších členov Wizengamotu sa zasmialo s ňou. Bolo celkom jasné, že ani jeden sa pritom nezabáva.

„Ak je to pravda, že dementori prijímajú rozkazy iba z Ministerstva mágie a je tiež pravda, že dvaja dementori pred týždňom napadli Harryho a jeho bratanca, z toho logicky vyplýva, že príkaz na ten útok mohol dať iba niekto ministerstva,“ zdvorilo odpovedal Dumbledore. „Samozrejme možno práve títo dvaja dementori neboli pod konzolou ministerstva…“

„Všetci dementori sú pod kontrolou ministerstva!“ odsekol Fudge, ktorý očervenel ako tehla.

Dumbledore sa trochu uklonil.

„V tom prípade ministerstvo nepochybne dôkladne prešetrí prečo boli dvaja dementori tak ďaleko od Azkabanu a prečo zaútočili bez povolenia!“

„Vy nerozhodujete, čo ministerstvo bude alebo nebude robiť, Dumbledore!“ vykríkol Fudge a jeho tvár mala už purpurový odtieň, na aký by bol strýko Vernon hrdý.

„Samozrejme, že nie,“ vľúdne odvetil Dumbledore. „Iba som vyjadroval svoju dôveru, že táto kauza nezostane nevyšetrená.“

Pozrel na madam Bonesovú, ktorá si napravila monokel a trochu zamračene naňho hľadela.

„Chcel by som pripomenúť, že správanie týchto dementorov, ak v skutočnosti nie sú iba výplodom chlapcovej fantázie, nie je predmetom tohto vyšetrovania!“ vyhlásil Fudge. „Sme tu preto, aby sme prešetrili trestné činy Harryho Pottera podľa Zákona obmedzujúceho čarovanie mladistvých!“