Harry Potter a Fénixov rád

„Nie sme si istí,“ vážne odvetil čarodejník. „Mysleli sme, že je to typické kurča, kým nezačalo chrliť oheň. Vyzerá to na vážne porušenie Zákazu experimentálneho chovu.“

S veľkým rinčaním a hrmotom pristál výťah, zlaté mreže sa odsunuli, oni nastúpili do výťahu s ostatnými čakajúcimi. Harry sa ocitol pritisnutý k zadnej stene. Niekoľko čarodejníc a čarodejníkov si ho zvedavo obzeralo, on si hľadel na nohy, aby sa vyhol ich pohľadom, a pritom si prihladil ofinu. Mreže sa s rachotom zavreli, výťah pomaly stúpal, reťaze hrkotali a ten istý pokojný ženský hlas, ktorý Harry počul v telefónnej búdke, sa ozval znova.

„Siedme podlažie, Oddelenie čarodejníckych hier a športov s Ústredím britskej a írskej metlobalovej ligy, Oficiálny pľuvadlíkový klub a Úrad nezmyselných patentov.“

Dvere výťahu sa otvorili. Harry zazrel neporiadne pôsobiacu chodbu s plagátmi rôznych metlobalových mužstiev nakrivo pripevnenými na stenách. Jeden z čarodejníkov s náručím plným metiel sa horko-ťažko vymotal spomedzi pasažierov a stratil sa na chodbe. Dvere sa zavreli, výťah znova trasľavo vystupoval a ženský hlas oznámil:

„Šieste podlažie, Oddelenie čarovnej prepravy s Úradom hop-šup práškovej siete, Metlový inšpektorát, Kancelária prenášadiel a Skúšobné stredisko pre premiestňovanie.“

Dvere sa znovu otvorili, vystúpili štyria či piati čarodejníci a zároveň do výťahu vletelo niekoľko papierových lietadielok. Harry na ne vyvaľoval oči, keď sa lenivo trepotali nad ich hlavami. Boli svetlofialové a videl, že na okraji krídel majú pečiatku Ministerstva mágie.

„To sú len medziodborové správy,“ zašepkal mu pán Weasley. „Používali sme sovy, ale narobili neuveriteľnú špinu… všade po stoloch bolo plno trusu…“

A znova s rachotom stúpali, pričom správy trepotali krídlami okolo lampy, čo visela zo stropu.

„Piate podlažie, Oddelenie pre medzinárodnú čarodejnícku spoluprácu s Orgánom pre medzinárodné čarodejnícke obchodné normy, Medzinárodný čarodejnícky úrad pre právo a britské ústredie Medzinárodnej konfederácie čarodejníkov.“ Dvere sa otvorili, dve správy vyleteli a za nimi vyšli ďalší čarodejníci a čarodejnice, ale vleteli dnu ďalšie papieriky takže svetlo lampy nad ich hlavami blikotalo a prebleskovalo spoza správ poletujúcich okolo nej.

„Štvrté podlažie, Oddelenie pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov s odbormi zverov, bytostí a duchov, kancelárne vzťahy s raráškami a Poradňou pre boj proti škodcom.“

„Prepáčte,“ ospravedlnil sa čarodejník s kurčaťom, čo chrlilo oheň, a vyšiel z výťahu nasledovaný malým kŕdľom správ. Dvere sa s rachotom zasa zavreli.

„Tretie podlažie, Oddelenie čarovných nehôd a katastrôf, s Oddielom nápravy náhodných kúzel, sídlo Hlavného zotierača a Výbor pre muklovské vysvetlenia.“

Na tomto podlaží vystúpili všetci okrem pána Weasleyho, Harryho a čarodejnice zahĺbenej do mimoriadne dlhého kusa pergamenu ťahajúceho sa až po podlahe. Výťah znova roztrasene stúpal, zvyšné správy si ďalej poletovali okolo lampy a potom sa dvere otvorili a hlas oznamoval:

„Druhé podlažie, Oddelenie pre presadzovanie čarodejníckeho práva a Oddelenie pre vyšetrovanie nenáležitého používania čarodejníckych schopností, sídlo aurorov a administratívne služby Wizengamotu.“

„To sme my, Harry,“ upozornil pán Weasley Harryho a vyšli za čarodejnicou na chodbu plnú dverí. „Moja kancelária je na druhej strane poschodia.“

„Pán Weasley,“ čudoval sa Harry, keď prechádzali popri okne, cez ktoré prúdilo slnečné svetlo, „Nie sme pod zemou?“

„Áno, sme,“ odvetil pán Weasley. „To sú začarované okná. Čarodejnícka údržba rozhoduje o našom každodennom počasí. Minule, keď bojovali o zvýšenie platu, dva mesiace sme mali uragány… Hneď tu za rohom, Harry.“

Zabočili za roh, prešli cez ťažké dubové dvere a ocitli sa vo veľkej prepchatej miestnosti rozdelenej priehradkami na kóje, kde to šumelo hlasmi a smiechom. Papieriky so správami lietali z jedného konca na druhý ako malé rakety. Krivý nápis na najbližšom oddelení oznamoval: Sídlo aurorov.

Harry ukradomky nakúkal do kóji, okolo ktorých prechádzali. Aurori si polepili steny svojich oddelení všetkým možným, od obrázkov hľadaných čarodejníkov a fotografií svojich rodín až po plagáty obľúbených metlobalových družstiev a články z Denného Proroka. Muž v šarlátovom habite s konským chvostom dlhším, než nosil Bill, sedel s nohami vyloženými na stole a diktoval správu svojmu brku. Kúsok ďalej sa čarodejnica s páskou na jednom oku ponad oddeľujúcu priečku rozprávala s Kingsleym Shackleboltom.

„Dobré ráno, Weasley,“ ľahostajne pozdravil Kingsley, keď sa blížili. „Máte sekundu? Chcel by som s vami hovoriť.“

„Áno, ak je to naozaj len sekunda,“ odvetil pán Weasley. „Dosť sa ponáhľam.“

Rozprávali sa, akoby sa poznali len zbežne, a keď už Harry otváral ústa, že Kingsleyho pozdraví, pán Weasley mu stúpil na nohu. Kráčali za Kingsleym popri kancelárskych kójach až k poslednej.