Harry Potter a Fénixov rád

„To by naozaj bol praktickejší postup,“ uznal Dumbledore, „ibaže Voldemortova informácia o proroctve bola neúplná. Hostinec U kančej hlavy, ktorý si Sibylla vybrala, lebo bol lacný, dlho priťahoval… no nazvime to – zaujímavejšiu klientelu než Tri metly. Ako ste už pred časom zistili ty a tvoji priatelia na svoju škodu a ja v ten večer na moju, je to miesto, kde nikdy nikto nemôže s istotou vedieť, či ho niekto nevypočul. Mojím… naším jediným šťastím bolo, že načúvajúceho odhalili už po prvých slovách proroctva a vyhodili ho.“

„Takže počul iba…“

„Počul iba začiatok, tú časť, ktorá predpovedala narodenie chlapca v júli rodičom, čo sa tri razy vzopreli Voldemortovi. Preto nemohol varovať svojho pána, že útokom riskuje prenesenie moci na teba a poznamená ťa ako seberovného. Takže Voldemort vôbec nevedel, že zaútočiť na teba by mohlo byť nebezpečné, že by bolo rozumnejšie počkať, dozvedieť sa viac. Nevedel, že máš mať moc, o ktorej Temný pán nevie…“

„Ale ja ju nemám!“ priškrtene namietal Harry. „Ja nemám žiadnu moc, ktorú nemá on, ja som nemohol bojovať takým spôsobom, ako bojoval dnes v noci on. Nemôžem sa zmocňovať ľudí, ani… ani ich zabíjať…“

„V Oddelení záhad je jedna miestnosť,“ vravel Dumbledore, „ktorá je stále zamknutá. Je v nej sila úžasnejšia a zároveň strašnejšia než smrť, než ľudská inteligencia, než prírodné sily. Je tiež asi najzáhadnejšou z mnohých objektov štúdia, ktoré sú tam uložené. Túto silu vlastníš vo veľkých množstvách, a Voldemort ju nemá vôbec. Tá sila ťa donútila dnes v noci zachraňovať Siriusa. Tá sila ťa zachránila aj pred Voldemortovým posadnutím, lebo nevydržal v tele plnom sily, ktorou pohŕda. Nakoniec nezáležalo na tom, že si nevieš uzavrieť myseľ. Zachránilo ťa tvoje srdce.“

Harry zatvoril oči. Keby nebol išiel zachraňovať Siriusa, Sirius by nebol zomrel… Skôr aby oddialil chvíľu, keď ho myšlienky na Siriusa prepadnú v plnej sile, a hoci mu veľmi nezáležalo na odpovedi, Harry sa spýtal: „Ten koniec proroctva… bolo tam niečo o… ani jeden nemôže žiť…“

„… kým je ten druhý nažive…“ dokončil Dumbledore.

„Takže,“ Harry mal pocit, akoby tie slová vyťahoval z hlbokej studne zúfalstva vo svojej duši, „takže to znamená, že… jeden z nás bude musieť nakoniec… zabiť toho druhého?“

„Áno,“ potvrdil Dumbledore.

Dlho ani jeden nič nepovedal. Niekde ďaleko za stenami pracovne počul Harry hlasy študentov, ktorí možno išli do Veľkej siene na skoré raňajky. Zdalo sa mu nemožné, že na svete môžu byť ľudia, ktorí stále túžia po jedle, ktorí sa smejú a nevedia, ani im na tom nezáleží, že Siriusa Blacka už navždy niet. Sirius akoby už bol na milióny kilometrov vzdialený, no aj teraz Harry ešte veril, že keby len bol odhrnul ten závoj, našiel by Siriusa, ako sa obzerá za ním, zdraví ho, možno so smiechom pripomínajúcim štekot…“

„Mám pocit, že som ti dlžný ešte jedno vysvetlenie, Harry,“ povedal Dumbledore váhavo. „Možno si sa čudoval, prečo som ťa nevybral za prefekta. Musím sa priznať… myslel som si… že už aj tak máš dosť zodpovednosti.“

Harry pozrel naňho a videl, že Dumbledorovi po tvári do dlhej striebornej brady steká slza.

38 Začína sa druhá vojna

TEN-KOHO-NETREBA-MENOVAŤ SA VRACIA

V piatok večer v krátkom vyhlásení minister mágie Kornelius Fudge potvrdil, že Ten-Koho-Netreba-Menovať sa vrátil do našej krajiny a je znova aktívny.

„S veľkou ľútosťou musím potvrdiť, že čarodejník nárokujúci si na titul lord… no veď viete, koho mám na mysli – je živý a opäť medzi nami,“ prezradil nám Fudge, ktorý vyzeral pri stretnutí s novinármi unavene a znepokojene. „Takmer s rovnakou ľútosťou oznamujeme masovú vzburu dementorov v Azkabane, ktorí prejavili nechuť ďalej pracovať pre ministerstvo. Domnievame sa, že dementori v súčasnosti prijímajú rozkazy od lorda… oného.

Vyzývame čarodejnícku verejnosť, aby bola ostražitá. Ministerstvo v súčasnosti vydáva príručky základnej domácej a osobnej ochrany. Výtlačky v priebehu nasledujúceho mesiaca zdarma rozpošle do všetkých čarodejníckych domácností.“