Harry Potter a Fénixov rád

„Harry, vezmi proroctvo, chyť Nevilla a bež!“ skríkol Sirius a vrhol sa v ústrety Bellatrix. Harry nevidel, čo sa stalo potom. Jeho zorné pole zachytilo Kingsleyho, ktorý bojoval s Rookwoodom. Smrťožrútova tvár poznačená kiahňami už bola bez masky. Harry sa vrhol k Nevillovi a ponad hlavu mu preletel ďalší pás zeleného svetla.

„Môžeš stáť?“ reval Nevillovi do ucha, lebo Nevillove nohy sa nekontrolovateľne mykali a natriasali. „Chyť sa ma okolo krku…“

Neville poslúchol – Harry sa zdvihol – Nevillovi nohy stále poletovali na všetky strany a nedržali ho. Vtedy na nich nevedno odkiaľ skočil nejaký muž, obaja spadli dozadu, Neville pritom kopal nohami vo vzduchu ako prevrátený chrobák a Harry natiahol ľavú ruku s malou sklenou guľou pred seba, aby sa nerozbila.

„Proroctvo, daj mi proroctvo, Potter!“ zavrčal mu pri uchu hlas Luciusa Malfoya a Harry cítil, ako ho Malfoyov prútik pichá pod rebrá.

„Nie… pustite ma… Neville, chyť ho!“

Harry hodil proroctvo po zemi, Neville sa na chrbte otočil a zachytil guľu na prsiach. Malfoy teraz zamieril na Nevilla, ale Harry ho ponad plece pichol prútikom a vykríkol: „Impedimenta!“

Malfoy odletel. Harry vstal a videl, že ho hodilo do podstavca, kde prebiehal súboj medzi Siriusom a Bellatrix. Malfoy znova namieril prútik na Harryho a Nevilla, ale kým sa nadýchol, aby zaútočil, skočil medzi nich Lupin.

„Harry, pozbieraj ostatných a bežte!“

Harry chytil Nevilla za plece habitu a zdvihol ho na prvý stupienok kamenných schodov. Mykajúce sa nohy ho vôbec neudržali. Harry ho znova z celej sily nadvihol a vyliezli na ďalší schod.

Kamennú lavicu pri Harryho päte zasiahlo zaklínadlo, odlúpila sa a Harry spadol o schod nižšie. Neville klesol na zem, pričom sa mu nohy neprestávali mykať a triasť, a strčil si proroctvo do vrecka.

„Poďme!“ zúfalo zvolal Harry a ťahal Nevilla za habit. „Pokús sa zaprieť nohami…“

Znova ho s vypätím zdvihol, ale Nevillovi sa po celej dĺžke ľavého švíku roztrhol habit, malá sklená guľa mu vypadla z vrecka a prv, než ju stihli chytiť, jedna z Nevillových zmietajúcich sa nôh do nej kopla – guľa letela asi tri metre doprava a tresla na schod pod nimi. Obaja hľadeli na miesto, kde sa rozbila, ohromení tým, čo sa stalo. Do vzduchu stúpala perlovobiela postava s obrovskými zväčšenými očami, ale nikto okrem nich si ju nevšimol. Harry videl, že sa jej ústa pohybujú, ale v tom rámuse, vresku a kriku okolo nich nikto nepočul jediné slovo proroctva. Postava dohovorila a rozplynula sa.

„Harry, je bi to ľúto!“ zvolal Neville zmučene a nohy mu neprestávali poletovať. „Dehdevaj sa, Harry, ja sob, dechcel…“

„To je fuk!“ vykríkol Harry. „Len sa pokús vstať, rýchlo poďme od…“

„Dubbledore!“ povedal Neville a jeho spotená tvár zrazu uchvátene hľadela ponad Harryho plece.

„Čo?“

„DUBBLEDORE!“

Harry sa otočil a pozrel, kam Neville hľadí. Priamo nad nimi vo dverách od miestnosti s mozgom stál Albus Dumbledore so zdvihnutým prútikom a tvár mal bielu od zlosti. Harry cítil, akoby jeho telom preletel elektrický náboj – sú zachránení.

Dumbledore zbehol dolu schodmi popri Nevillovi a Harrym, ktorí už nemysleli na to, že by mali odísť. Už bol na spodnom stupienku, keď si najbližší smrťožrút uvedomil, že je tam, a kričal na ostatných. Jeden zo smrťožrútov sa ozlomkrky rozbehol opačným smerom a liezol hore schodmi ako opica. Dumbledorovo zaklínadlo ho pritiahlo naspäť ľahko a bez námahy, akoby ho zachytil háčikom na neviditeľnom lanku…

Iba jedna dvojica ešte bojovala, očividne nevediac o tom, kto prišiel. Harry videl, že Sirius sa vyhol Bellatrixinmu červenému záblesku, a smial sa jej.

„No tak, do toho, vieš to aj lepšie!“ kričal a jeho hlas sa ozýval v priestrannej miestnosti.

Druhý záblesk svetla ho zasiahol rovno do hrude.

Smiech mu ešte nezmizol z tváre, ale šokovane vyvalil oči.

Harry pustil Nevilla, hoci si to neuvedomoval. Znovu skákal dolu schodmi a vyťahoval prútik, keď sa aj Dumbledore obrátil k podstavcu.

Siriusov pád trval celú večnosť, jeho telo sa elegantne prehlo a klesol dozadu cez potrhaný záves na oblúku.

Harry na vyčerpanej, kedysi krásnej tvári krstného otca uvidel prekvapenie zmiešané so strachom. Sirius prepadol cez starobylý priechod a zmizol za závesom, ktorý sa na chvíľku zavlnil, akoby v silnom vetre, a potom ovisol naspäť.

Harry počul víťazoslávny výkrik Bellatrix Lestrangeovej, ale vedel, že to neznamená nič – Sirius iba prepadol cez oblúk, každým okamihom sa zjaví na druhej strane…

No Sirius sa neukazoval.

„SIRIUS!“ kričal Harry. „SIRIUS!“

Dobehol dolu, bolestivo lapajúc po dychu. Sirius musí byť za závesom, Harry ho odtiaľ vytiahne…

Rozbehol sa k podstavcu, ale Lupin ho chytil okolo pŕs a zadržiaval ho.

„Už sa nedá nič robiť, Harry…“

„Chyťte ho, zachráňte ho, veď len teraz ta spadol!“

„… je prineskoro, Harry.“

„Ešte ho dočiahneme…“ Harry sa z celej sily vzpieral, ale Lupin ho nepustil…

„Už sa nedá nič robiť, Harry… nič… je preč.“

36 Jediný, koho sa vždy bál