Harry Potter a Fénixov rád

No bezhlavá zlatá socha čarodejníka vo fontáne ožila, zoskočila z podstavca a s treskotom pristála medzi Harrym a Voldemortom. Kliatba sa jej iba odrazila od hrude, keď roztiahla ruky, aby chránila Harryho.

„Čo…?“ zvolal Voldemort a obzeral sa. A potom zasipel: „Dumbledore!“

Harry pozrel za seba a srdce mu bilo ako kladivo. Pred žltou bránou stál Dumbledore.

Voldemort zdvihol prútik a k Dumbledorovi letel ďalší zelený záblesk, on sa otočil a už ho nebolo, len sa tak zavíril jeho plášť. Vzápätí sa zjavil za Voldemortom a kývol prútikom na pozostatky fontány. Aj ostatné sochy ožili. Čarodejnica z fontány bežala za Bellatrix, ktorá vrieskala a jedno za druhým vystreľovala na ňu zaklínadlá, no tie sa iba neškodne odrážali od čarodejnicinej hrude, potom socha po nej skočila a pritlačila ju k zemi. Medzitým rarášok a domáci škriatok cupitali ku kozubom v stene a jednoruký kentaur sa hnal za Voldemortom, ktorý zmizol a znovu sa zjavil pri nádrži fontány. Bezhlavá socha odhodila Harryho dozadu, mimo dosahu súboja, keď Dumbledore zaútočil na Voldemorta a zlatý kentaur cválal okolo nich.

„Bolo to od teba hlúpe, Tom, že si sem dnes večer prišiel,“ pokojne povedal Dumbledore. „Aurori sú už na ceste…“

„Ale medzitým ja už budem preč a vy budete mŕtvy!“ rázne odvetil Voldemort. Vyslal na Dumbledora ďalšiu smrteľnú kliatbu, ale netrafil a zasiahol stôl bezpečnostnej služby, ktorý vzbĺkol.

Dumbledore švihol prútikom a sila zaklínadla, ktoré z neho vyšlo, bola taká, že hoci Harryho kryl jeho zlatý strážca, cítil, ako mu vlasy vstali dupkom, keď preletelo popri ňom, a tentoraz bol Voldemort nútený vyčariť blýskavý strieborný štít, aby ho odrazil. Zaklínadlo, bez ohľadu na silu, na štíte nenarobilo nijaké viditeľné škody, hoci zarezonoval hlbokým tónom ako pri údere gongu, a bol to čudne mrazivý zvuk.

„Hádam ma len nechcete zabiť, Dumbledore?“ zavolal Voldemort a červenými prižmúrenými očami hľadel ponad štít. „Taká brutálnosť je predsa pod vašu dôstojnosť, či nie?“

„Obaja vieme, že sú aj iné spôsoby, ako zničiť človeka, Tom,“ pokojne odpovedal Dumbledore a ďalej kráčal k Voldemortovi, akoby sa ničoho na svete nebál, akoby sa nemohlo nič stať a prerušiť jeho prechádzku po hale. „Pripúšťam, že by ma neuspokojilo, keby som ti iba vzal život…“

„Nič nie je horšie než smrť, Dumbledore!“ zavrčal Voldemort.

„Veľmi sa mýliš,“ Dumbledore sa stále približoval k Voldemortovi a hovoril nenútene, akoby preberali nejakú tému pri poháriku. Harry sa bál, keď videl, ako si vykračuje, nechránený, nekrytý, chcel varovne vykríknuť, ale jeho bezhlavý strážca ho odstrkoval k stene a zabraňoval všetkým Harryho pokusom vyjsť spoza neho. „Nikdy si nechápal, že sú aj oveľa horšie veci než smrť, a to bolo vlastne vždy tvojou veľkou slabosťou…“

Spoza strieborného štítu vyletel ďalší zelený záblesk. Tentoraz strelu zachytil jednoruký kentaur cválajúci popred Dumbledora a rozbil sa na sto kúskov, ale ešte než úlomky dopadli na zem, Dumbledore vytiahol prútik a zamával ním, akoby plieskal bičom. Z jeho končeka vyletel dlhý tenký plameň, ovinul sa okolo Voldemorta aj so štítom. Na chvíľku sa zdalo, že Dumbledore vyhral, ale vtedy sa ohnivý povraz zmenil na hada, ktorý okamžite Voldemorta pustil a zúrivo syčiac sa otočil k Dumbledorovi.

Voldemort zmizol, had sa na podlahe vztýčil, pripravený zaútočiť…

Vo vzduchu nad Dumbledorom vzbĺkol plameň a práve v tej chvíli sa Voldemort znova zjavil na podstavci v strede fontány, kde predtým stálo päť sôch.

„Pozor!“ vykríkol Harry.

Vzápätí na Dumbledora z Voldemortovho prútika letel ďalší zelený záblesk a had zaútočil…

Pred Dumbledora priletel Félix, dokorán otvoril zobák a prehltol celý zelený záblesk, vzbĺkol plameňom a spadol na zem, malý, zošúverený, neschopný lietať. V tej istej chvíli Dumbledore ešte raz dlho a plynulo švihol prútikom – had, ktorý by bol vzápätí zaťal doňho zuby, vyletel vysoko do vzduchu, zmizol v obláčiku čierneho dymu a voda v nádrži fontány sa zdvihla a prikryla Voldemorta ako kukla z roztopeného skla.

Pár sekúnd bolo Voldemorta vidieť len ako tmavú vlniacu sa postavu bez tváre, chvejúcu sa na podstavci, a nejasnú, ako sa očividne snaží zbaviť sa tej dusivej masy…

Potom zmizol a voda s hlasným šplechnutím dopadla naspäť do fontány, vylievala sa cez okraje a zmáčala leštenú podlahu.

„PANE!“ vykríkla Bellatrix.

Určite sa to už skončilo, Voldemort sa rozhodol ujsť. Harry chcel vybehnúť spoza svojho strážcu-sochy, ale Dumbledore skríkol: „Zostaň, kde si, Harry!“

Po prvý raz znel Dumbledorov hlas vyľakane. Harry nechápal prečo. V hale nebol nikto, iba oni, vzlykajúca Bellatrix, stále uväznená pod sochou čarodejnice, a na dlážke slabo krákoril maličký Félix.

Vtedy sa Harryho jazva otvorila a on vedel, že je mŕtvy: bola to nepredstaviteľná bolesť, neznesiteľná…

Zmizol z haly, ovíjal ho tvor s červenými očami, tak tuho, že Harry nevedel, kde sa jeho telo končí a telo toho tvora začína. Splynuli jeden s druhým, spojení bolesťou, a nebolo úniku…