Harry Potter a Fénixov rád

Bol to akýsi nepríjemný večer. Všetci sa snažili na poslednú chvíľu ešte niečo zopakovať, ale nikto sa ďaleko nedostal. Harry si šiel ľahnúť zavčasu, ale zdalo sa mu, že celé hodiny nemohol zaspať. Spomínal na pohovor o voľbe povolania a na McGonagallovej zúrivé vyhlásenie, že mu bude pomáhať, aby sa stal aurorom, aj keby to mala byť posledná vec, čo urobí. Teraz pred skúškami ľutoval, že neuviedol nejaké dostupnejšie ciele. Vedel, že nie je jediný, kto bdie, ale nikto v spálni nič nehovoril a napokon jeden po druhom zaspali.

Piataci ani pri raňajkách toho veľa nenarozprávali. Parvati si šeptom opakovala zariekadlá a pritom sa soľnička pred ňou triasla. Hermiona si tak rýchlo ešte raz čítala Úspechy čarovania, že oči mala akoby rozmazané. A Nevillovi ustavične padal nôž s vidličkou a prevracal pomarančový džem.

Po raňajkách šli študenti na hodiny, zatiaľ čo piataci a siedmaci sa motali vo vstupnej hale. Až o pol desiatej ich triedu po triede volali naspäť do Veľkej siene, upravenej presne tak, ako Harry videl v mysľomise, keď robili skúšky na VČÚ jeho otec, Sirius a Lupin. Stoly štyroch fakúlt zmizli, namiesto nich tam stálo množstvo stolíkov, všetky obrátené k učiteľskému stolu na konci siene, za ktorým stála profesorka McGonagallová. Keď sa všetci usadili a stíchli, povedala: „Môžete začať,“ a na stole pred sebou obrátila obrovské presýpacie hodiny. Vedľa nich ležali aj rezervné brká, fľašky s atramentom a zvitky pergamenu.

Harry pozrel na svoj papier s otázkami a srdce mu prudko tĺklo -tri rady napravo a štyri sedadlá pred ním už Hermiona a písala – a tak sklopil oči na prvú otázku: a) Uveďte zariekadlo b) Opíšte pohyb prútika potrebný na to, aby predmety vzlietli.

Harry si nakrátko spomenul na let palice vysoko vo vzduchu a na to, ako s hlasným zadunením pristála na lebke trolla – pousmial sa, sklonil sa nad papier a začal písať.

„Nebolo to až také zlé, čo poviete?“ nervózne sa spýtala Hermiona o dve hodiny vo vstupnej hale, pričom ešte stále držala v ruke papier s otázkami. „Nie som si istá, či som sa predviedla v najlepšom svetle pri rozveseľujúcich zaklínadlách, lebo som už nemala čas. Napísali ste to protizaklínadlo na štikútavku? Nevedela som, či ho tam dať, zdalo sa mi, že to je už priveľa… a na otázku dvadsaťtri…“

„Hermiona,“ zarazil ju Ron, „už sme o tom hovorili… nebudeme každú skúšku rozoberať, človeku ju stačí už len robiť.“

Piataci sa naobedovali s ostatnými študentmi (pri obede boli fakultné stoly ako vždy) a potom odišli do malej miestnosti pri Veľkej sieni, kde mali čakať, kým ich zavolajú na praktickú skúšku. Študentov predvolávali v malých skupinkách podľa abecedy a tí, čo zostali, si hundrali zariekadlá a precvičovali pohyby prútikom a občas jeden druhého omylom pichli do chrbta alebo do oka.

Zavolali Hermionu. Celá roztrasená odišla s Anthonym Goldsteinom, Gregorym Goylom a Daphne Greengrassovou. Po skúške sa už študenti nevracali, takže Harry a Ron nemali potuchy, ako Hermiona dopadla.

„Bude na tom dobre, nezabudni, že na jednom teste z čarovania dosiahla stodvanásť percent,“ vravel Ron.

O desať minút neskôr profesor Flitwick zavolal: „Parkinsonová, Pansy – Patilová, Padma – Patilová, Parvati – Potter, Harry.“

„Veľa šťastia,“ zaželal mu Ron potichu. Harry vošiel do Veľkej siene a prútik zvieral tak silno, že sa mu triasla ruka.

„Profesor Tofty je voľný, Potter,“ zapišťal profesor Flitwick vo dverách.

Ukázal Harrymu na úplne najstaršieho a najplešatejšieho skúšajúceho pri malom stolíku vzadu v kúte neďaleko profesorky Marchbanksovej, ktorá skúšala Draca Malfoya.

„Vy ste Potter?“ spýtal sa profesor Tofty, pozrel do poznámok a ponad cviker nakúkal na prichádzajúceho Harryho. „Ten slávny Potter?“

Kútikom oka Harry jasne videl, ako Malfoy vrhol naňho jedovatý pohľad. Vínový pohár, ktorý Malfoy levitoval, spadol na zem a rozbil sa. Harry nemohol potlačiť úškrn. Profesor Tofty sa naňho povzbudzujúco usmial.

„Nemusíte byť nervózny,“ povedal trasľavým stareckým hlasom. „Vezmite si, prosím, tento pohárik na vajíčka – nech predo mnou robí mlynské kolesá.“

Harrymu sa zdalo, že celkove to dopadlo uspokojivo. Jeho levitačné kúzlo bolo rozhodne oveľa lepšie než Malfoyovo, hoci ľutoval, že poplietol zariekadlá na zmenu farby a zaklínadlo rastu, takže kým Harry stihol napraviť chybu, potkan, ktorý mal zoranžovieť, narástol na veľkosť jazveca. Bol rád, že Hermiona vtedy nebola v sieni, a neskôr jej to radšej nespomenul. No Ronovi to mohol povedať. Ten zase zmenil tanier na veľkú hubu a vôbec netušil, ako sa to stalo.

Večer nebol čas odpočívať. Po večeri išli rovno do klubovne a pohrúžili sa do opakovania transfigurácie, ktorá bola na druhý deň. Harrymu sa potom v posteli hlavou preháňali zložité zaklínadlá a teórie.