Harry Potter a Fénixov rád

„Harry, ČO ROBÍŠ?“ kričala Angelina, ktorá preletela pri ňom, aby dohnala Katie. „POHNI SA!“

Harry si uvedomil, že vyše minúty stál nehybne vo vzduchu, sledoval priebeh zápasu a ani na chvíľku nepomyslel, že má hľadať ohnivú strelu. Zdesený sa prudko vrhol nadol a znova začal krúžiť po ihrisku, rozhliadal sa a usiloval sa nevšímať si zbor burácajúci na štadióne:

„WEASLEY JE NÁŠ KRÁĽ! WEASLEY JE NÁŠ KRÁĽ!“

Nikde ani stopa po ohnivej strele. Malfoy krúžil po ihrisku rovnako ako on. Minuli sa, každý letiac iným smerom, a Harry počul, ako Malfoy hlasno vyspevuje:

„NARODIL SA NA SMETISKU…“

„… zase je to Warrington,“ reval Lee, „ten prihráva Puceymu, Pucey obchádza Spinnetovú, no tak poďme, Angelina, dostaneš ho -ukazuje sa, že nie – to bola pekná dorážačka od Freda Weasleyho! -vlastne od Georgea Weasleyho, och, to je jedno, skrátka, od jedného z nich, a Warrington púšťa prehadzovačku, Katie Bellová – ech – ju púšťa tiež – takže prehadzovačku má slizolinský kapitán Montague, berie ju a letí nahor, no tak, Chrabromil, zastavte ho!“

Harry práve lietal na druhom konci štadióna za slizolinskými obručami a nútil sa nehľadieť na to, čo sa deje na Ronovej strane. Ako sa rútil okolo slizolinského strážcu, počul Bletchleyho vyspevovať s davom pod ním:

„PÚŠŤA LOPTU NA IHRISKU!“

„… Pucey sa znova vyhol Alicii a mieri rovno k bránke, zastav ho, Ron!“

Harry sa ani nemusel pozerať, aby vedel, čo sa stalo: z chrabromilskej strany sa ozval hrozný povzdych a zároveň zazneli nové výkriky a potlesk Slizolinčanov. Dole postrehol tupú tvár Pansy Parkinsonovej, ktorá stála hneď vpredu pred tribúnou a dirigovala fanúšikov Slizolinu, ktorí revali:

„SLIZOLIN MU ĎAKUJE!
K VÍŤAZSTVU NÁM NAHRAL,
WEASLEY JE NÁŠ KRÁĽ!“

Dvadsať nula, to je nič, Chrabromil má ešte stále šancu dohnať to alebo chytiť ohnivú strelu. Pár gólov a budú viesť ako zvyčajne, ubezpečoval sa v duchu Harry, prehupoval a prepletal sa pomedzi ostatných hráčov, striehnuc na mihotavý záblesk, z ktorého sa vykľul Montaguov remienok na hodinkách.

Ron však pustil ďalšie dva góly. Harryho snaha chytiť ohnivú strelu už hraničila s panikou. Keby ju len chytil čo najrýchlejšie, aby sa hra skončila.

„… Katie Bellová z Chrabromilu uniká Puceymu, vyhýba sa Montaguovi, pekný obrat, Katie, a prihráva Johnsonovej, Angelina Johnsonová preberá prehadzovačku, minula Warringtona a mieri k bránke, poďme, Angelina – CHRABROMIL SKÓRUJE! Je to štyridsať desať, štyridsať desať pre Slizolin a Pucey má prehadzovačku…“

Harry počul, ako uprostred chrabromilských ovácií zareval smiešny Lunin leví klobúk, a povzbudilo ho to. Iba tridsaťbodový rozdiel, to je nič, to ľahko môžu dotiahnuť. Harry sa sklonil, aby sa uhol pred dorážačkou, ktorú jeho smerom odpálil Crabbe, a znovu sa pustil horúčkovito hľadať ohnivú strelu, pričom jedným okom sledoval Malfoya pre prípad, keby niečo naznačovalo, že ju zbadal, ale Malfoy rovnako ako on naďalej lietal ponad štadión a bezvýsledne hľadal…

„… Pucey prihráva Warringtonovi, Warrington Montaguovi, Montague naspäť Puceymu – zasiahla Johnsonová, Johnsonová preberá prehadzovačku, prihráva Bellovej, to vyzerá dobre – chcel som povedať zle – Bellovú zasiahla dorážačka od Goyla zo Slizolinu a znovu má prehadzovačku Pucey…“

„NARODIL SA NA SMETISKU, PÚŠŤA LOPTU NA IHRISKU! K VÍŤAZSTVU NÁM NAHRAL…“

Vtedy ju Harry konečne zbadal: drobnú, trepotajúcu sa ohnivú strelu. Vznášala sa kúsok nad zemou na slizolinskom konci ihriska.

Zamieril dolu…

V okamihu sa vľavo od Harryho ako zeleno-strieborná rozmazaná škvrna z oblohy prirútil Malfoy prilepený k metle…

Zlatá strela obletela spodok jednej žrde s obručou a mierila na druhú stranu k tribúnam. Táto zmena smeru pomohla Malfoyovi, ktorý bol bližšie, ale Harry obrátil Blesk a hneď boli s Malfoyom na jednej úrovni…

Ani nie pol metra od zeme Harry odlepil od metly pravú ruku a natiahol ju za ohnivou strelou… napravo od neho sa načiahla aj Malfoyova ruka, aj on po nej siahal, napínal sa…

O dve zúfalé, dych vyrážajúce sekundy bolo po všetkom -Harryho prsty oblapili malú trepotajúcu sa loptičku – Malfoy iba bezmocne škrabol nechtami po chrbte jeho ruky – Harry s brániacou sa loptičkou v ruke obrátil metlu nahor a chrabromilské obecenstvo odobrujúco hučalo… Sú zachránení, nezáleží na tom, že Ron pustil tie góly, to si nikto nezapamätá, hlavne, že Chrabromil vyhral-

PLESK.

Dorážačka trafila Harryho priamo do krížov a katapultovala ho z metly. Našťastie, bol necelé dva metre nad zemou, pretože sa za ohnivou strelou vrhol tak nízko, ale napriek tomu, keď padol na zamrznutú zem, mu to vyrazilo dych. Počul prenikavý zvuk píšťalky madam Hoochovej, rev a vreskot na tribúnach, nahnevané výkriky a posmešky, dunenie a potom Angelinin vyplašený hlas.

„Žiješ?“