Harry Potter a Fénixov rád

„To je v poriadku, Hermiona,“ skočil jej do reči Harry.

Práve mu svitlo, prečo je tu toľko ľudí. Pomyslel si, že Hermiona mohla predvídať, že ich príde toľko. Niektorí z nich – možno väčšina – prišli v nádeji, že si vypočujú Harryho príbeh z prvej ruky.

„Prečo tvrdím, že sa Veď-Viete-Kto vrátil?“ spýtal sa a hľadel Zachariasovi do očí. „Videl som ho. Ale Dumbledore predsa celej škole povedal, čo sa stalo minulý školský rok, a ak mu neveríte, nebudete veriť ani mne, a nemienim s t r á c a ť čas márnym presviedčaním.“

Zdalo sa, akoby celá skupina zatajila dych. Harry mal dojem, že ešte aj barman počúva. Utieral špinavou handrou ten istý pohár a vďaka tomu bol ešte špinavší.

Zacharias sa pohŕdavo ozval: „Dumbledore nám vlani povedal iba to, že Cedrica Diggoryho zabil Veď-Vieš-Kto a že ty si priniesol jeho telo naspäť do Rokfortu. Nehovoril nám nijaké podrobnosti, nepovedal nám presne, ako Diggoryho zavraždil, a myslím, že všetci by sme chceli vedieť…“

„Ak ste si prišli vypočuť, ako presne Voldemort vraždí, nepomôžem vám,“ povedal Harry. V poslednom čase sa často veľmi ľahko rozčúlil a opäť to v ňom začínalo vrieť. Nespúšťal oči z vyzývavej tváre Zachariasa Smitha a bol rozhodnutý nepozrieť na Čcho. „Nechcem rozprávať o tom, ako zomrel Cedric Diggory, dobre? Takže ak ste sem prišli iba preto, môžete sa pokojne pratať.“

Pozrel na Hermionu. Mal pocit, že za všetko môže a rozhodla sa ukazovať ho ako nejakú atrakciu. Samozrejme, všetci prišli preto, aby si vypočuli jeho bláznivý príbeh. No nikto z nich nevstal zo stoličky, ani Zacharias Smith, len ďalej uprene hľadel na Harryho.

„Tak teda,“ začala Hermiona opäť vysokým hlasom. „Tak – ako som hovorila… ak sa chcete naučiť praktickej obrane, poriadne si musíme premyslieť, čo budeme robiť, ako často sa budeme stretávať a kde sa budeme…“

„Je to pravda,“ prerušilo ju dievča s dlhým vrkočom na chrbte, hľadiac na Harryho, „že vieš vyčariť Patronusa?“

Otázka vyvolala zvedavý šepot v celej skupine.

„Áno,“ potvrdil Harry obranným tónom.

„Fyzického Patronusa?“

Ten výraz vyvolal v Harrym spomienku.

„Ehm… nepoznáš náhodou madam Bonesovú?“ spýtal sa.

Dievča sa usmialo.

„Je to moja tetuška,“ povedalo. „Ja som Susan Bonesová. Hovorila mi o tvojom disciplinárnom konaní. Tak je to naozaj pravda? Tvoj Patronus je jeleň?“

„Áno,“ potvrdil Harry.

„No pána, Harry!“ žasol Lee a bolo vidieť, že to naňho zapôsobilo. „To som vôbec nevedel.“

„Mamka Ronovi kázala, aby to nerozširoval,“ uškŕňal sa na Harryho Fred. „Vraj už aj tak priťahuješ dosť pozornosti.“

„Vôbec sa nemýlila,“ zahundral Harry a zopár ľudí sa zasmialo.

Čarodejnica pod závojom sa trošku posunula na stoličke.

„A naozaj si zabil baziliska tým mečom z Dumbledorovej pracovne?“ spytoval sa Terry Boot. „To mi povedal jeden z portrétov, keď som tam vlani bol…“

„Ech… áno, zabil, áno,“ prikývol Harry.

Justin Finch-Fletchley zahvízdal, bratia Creeveyovci si vymenili užasnuté pohľady a Lavender Brownová potichu zhíkla.

Harryho trochu pálila tvár a rozhodne upieral pohľad v všade inde, len nie na Čcho.

„A v prvom ročníku,“ povedal Neville celej skupine chránil Kremeň mudrcov…“

„Kameň,“ vyprskla Hermiona.

„Áno, ten… pred Veď-Viete-Kým,“ dokončil Neville.

Hannah Abbottová mala oči veľké a okrúhle ako dva galleóny.

„A to nehovorím o všetkých úlohách, ktoré musel vlani zvládnuť na Trojčarodejníckom turnaji,“ dodala Čcho (Harryho pohľad bleskovo preskočil na ňu. Hľadela naňho a usmievala sa a jeho žalúdok spravil ďalšie salto.), „… prešiel popri drakoch a vodných ľuďoch a acromantule a to ostatné…“

Všetci okolo stola ohromene zašumeli. Harry znervóznel. Usiloval sa tváriť tak, aby nevyzeral samoľúbo. Čcho ho práve pochválila a preňho bolo oveľa ťažšie povedať im, čo si zaumienil.

„Pozrite,“ začal a všetci ihneď stíchli, „ja… nechcem, aby ste si mysleli, že chcem vyzerať skromne, ale… pri tom všetkom mi všelikto a všeličo pomáhalo…“

„Ale pri drakovi nie,“ ihneď upozornil Michael Corner. „To bol fakt perfektný let…“

„Áno, no…“ Harry mal pocit, že by nebolo vhodné namietať.

„A nikto ti nepomáhal toto leto odraziť dementorov,“ pripomenula Susan Bonesová.

„Nie,“ potvrdil Harry, „nie, dobre, niečo som urobil bez pomoci, ale usilujem sa tým…“

„Chceš sa z toho vykrútiť, aby si nám nemusel niečo z toho ukazovať?“ spýtal sa Zacharias Smith.

„No to je ale sprostý nápad!“ nahlas skríkol Ron, kým Harry stihol odpovedať. „Radšej si zavri klapačku!“

Rona to tak rozčúlilo, že teraz hľadel na Zachariasa, akoby ho najradšej tresol. Zacharias sa začervenal.

„No veď sme sem všetci prišli, aby sme sa od neho učili a teraz nám tvrdí, že vlastne nič z toho nevie,“ bránil sa Zacharias.

„To nepovedal,“ zavrčal Fred.

„Chceš, aby sme ti vyčistili uši?“ spýtal sa George a z jedného vrecka od Zonka vytiahol dlhý, nebezpečne vyzerajúci kovový nástroj.

„Alebo ktorúkoľvek časť tvojho tela, lebo nám je jedno, kam toto strčíme,“ dodal Fred.

„No dobre,“ rýchlo zasiahla Hermiona, „pokračujeme… ide o to, či sa chceme od Harryho učiť!“