Harry Potter a Polovičný princ

„Mám ti pomôcť s upratovaním?“ ponúkol sa Dumbledore zdvorilo.

„Áno, prosím.“

Postavili sa chrbtom k sebe, vysoký chudý a nízky okrúhly čarodejník, a rovnako pohybovali prútikmi.

Nábytok letel na svoje miesto, ozdoby sa vo vzduchu obnovovali, perie sa nastrkalo naspäť do vankúšov, roztrhané knihy sa scelili a pristáli na policiach. Olejové lampy preleteli na malé bočné stolíky a znovu sa rozhoreli, veľká zbierka obrázkov v popukaných strieborných rámoch sa v letku iba zaligotala a celá a neporušená pristála na stole, trhliny, pukliny a diery sa všade zacelili, steny poutierali do čista.

Neporušené stojacie hodiny práve odbíjali, keď sa Dumbledore nahlas spýtal: „Mimochodom, aká to bola krv?“

„Na stenách? Dračia,“ zvolal čarodejník menom Horace, lebo na strope sa s ohlušujúcim vrzgotom a cvengotom na svoje miesto práve priskrutkoval luster.

Potom sa z klavíra ozvalo posledné pink a nastalo ticho.

„Áno, dračia,“ konverzačným tónom potvrdil čarodejník. „Moja posledná fľaška, a dnes sa ceny šplhajú až do nebies. No možno by sa ešte dala použiť.“

Prikročil k malej krištáľovej fľaške na príborníku, podržal si ju oproti svetlu a skúmal hustú tekutinu v nej.

„Hm. Je trochu zaprášená.“

Znovu postavil fľašku na bielizník a vzdychol si. Vtedy mu pohľad padol na Harryho.

„Ohó!“ jeho veľké oči zaleteli na Harryho čelo a k jazve v tvare blesku. „Ohó!“

„Toto je Harry Potter,“ Dumbledore podišiel bližšie, aby ich predstavil. „Harry, toto je môj starý priateľ a kolega Horace Slughorn.“

Slughorn sa otočil k Dumbledorovi s prefíkaným výrazom na tvári.

„Tak ty si si myslel, že takto ma presvedčíš, však? Odpovedám nie, Albus.“

Prešiel popri Harrym a rozhodne odvrátil tvár s výrazom človeka, ktorý sa usiluje odolať pokušeniu.

„Tak si hádam aspoň môžeme dať pohárik?“ spýtal sa Dumbledore. „Na staré časy.“

Slughorn zaváhal.

„Tak teda dobre, jeden pohárik,“ pripustil nezdvorilo.

Dumbledore sa usmial na Harryho a ukázal mu na kreslo podobné tomu, aké pred chvíľou predstavoval Slughorn, vedľa obnoveného ohníka a jasne žiariacej olejovej lampy. Harry si sadol a čosi mu našepkávalo, že Dumbledore z nejakých dôvodov chce, aby ho bolo čo najlepšie vidieť. A keď sa Slughorn, ktorý sa venoval fľašiam a pohárom, opäť obrátil tvárou do izby, ihneď mu pohľad zablúdil k Harrymu.

„Hmm,“ rýchlo sa odvrátil, ako keby sa bál, že to ublíži jeho očiam. „Tu máš…“ Podal pohárik Dumbledorovi, ktorý sa bez ponúkania posadil, pristrčil podnos k Harrymu a potom sa aj on vnoril medzi vankúše na opravenom gauči a nahnevane mlčal. Nohy mal také krátke, že mu nedosiahli na zem.

„Tak ako sa držíš, Horace?“ spýtal sa Dumbledore.

„Nie je to ktoviečo,“ okamžite odpovedal Slughorn. „Som slabý na prsia. Dýchavičný. A reuma k tomu. Už sa nemôžem hýbať ako kedysi. Dalo sa to čakať. Staroba. Slabosť.“

„No musel si sa hýbať dosť rýchlo, aby si nám za takú krátku chvíľu pripravil také privítanie,“ namietol Dumbledore. „Nemohol si mať viac ako tri minúty času.“

Slughorn na to napoly podráždene, napoly hrdo vyhlásil: „Dve. Nepočul som, kedy sa spustilo poplašné kúzlo, lebo som sa kúpal. No aj tak,“ dodal prísne a navonok sa opäť stiahol, „fakt je ten, že už som starý, Albus. Unavený starý muž, ktorý si zaslúžil právo na pokojný život a na nejaké to hmotné zabezpečenie.“

To rozhodne má, pomyslel si Harry, keď sa rozhliadol po miestnosti. Bola síce preplnená vecami, ale pôsobila veľmi pohodlne. Nachádzali sa v nej mäkké kreslá a podnožky, nápoje a knihy, bonboniéry a mäkké vankúše. Keby Harry nevedel, kto tam býva, odhadoval by to na nejakú bohatú úzkostlivú starú dámu.

„Nie si ešte taký starý ako ja, Horace,“ namietal Dumbledore.

„No, možno by si už aj ty mal myslieť na dôchodok,“ bez obalu vyhlásil Slughorn. Jeho bledé oči egrešovej farby zbadali Dumbledorovu zranenú ruku. „Vidím, že už nereaguješ ako kedysi.“

„Máš úplnú pravdu,“ vážne odvetil Dumbledore a potriasol rukávom, aby odhalil končeky obhorených očernetých prstov. Harrymu sa pri pohľade na ne nepríjemne naježili vlasy na krku. „Nepochybne som pomalší, ako som býval, ale na druhej strane…“

Pokrčil plecami a doširoka rozhodil rukami, akoby chcel povedať, že vek má aj svoje výhody, a Harry si všimol prsteň na jeho zdravej ruke, ktorý u Dumbledora nikdy predtým nevidel. Bol veľký a dosť hrubo vypracovaný, zrejme zlatý, ozdobený ťažkým čiernym, uprostred puknutým kameňom. Aj Slughornove oči na chvíľku spočinuli na prsteni, a Harry zbadal, že sa trochu zamračil a na širokom čele sa mu zjavila vráska.

„Tak ako, Horace? Všetky tie opatrenia proti narušiteľom boli kvôli smrťožrútom alebo kvôli mne?“ spýtal sa Dumbledore.

„Čo by už smrťožrúti mohli chcieť od takého chudáka starého zničeného motáka, ako som ja?“ spytoval sa Slughorn.

„Viem si predstaviť, že by mohli chcieť, aby si svoj nemalý talent využil na nátlak, mučenie a vraždy,“ odvetil Dumbledore. „To mi vážne chceš povedať, že ťa ešte neboli verbovať?“