Harry Potter a Fénixov rád

„Preč,“ pokojne opakoval Harry.

Filch nazúrene otvoril ústa, chvíľu nimi lapal dych a potom si pohľadom premeral Harryho habit.

„Ako si môžem byť istý, že to nemáš vo vreckách?“

„Lebo…“

„Videla som ho, ako to poslal,“ nahnevane mu prišla na pomoc Čcho.

„Ty si ho videla?“

„Áno, videla,“ potvrdila nazlostene.

Chvíľu bolo ticho, Filch pritom zazeral na Čcho a tá jeho pohľad opätovala, potom sa školník otočil a odšuchtal sa k dverám. S rukou na kľučke zastal a obzrel sa na Harryho.

„Ak niekde zacítim nejakú hnojovú bombu…“

A s dupotom zbehol po schodoch. Pani Norrisová ešte raz vrhla túžobný pohľad na sovy a nasledovala ho.

Harry a Čcho pozreli na seba.

„Ďakujem,“ poďakoval sa Harry.

„Niet za čo,“ odvetila Čcho a konečne priviazala balíček sove na nohu a tvár jej trochu zružovela. „Neobjednával si hnojové bomby, však nie?“

„Nie.“

„Tak ktovie prečo si to myslel?“ uvažovala, keď odniesla sovu k oknu.

Harry pokrčil plecami. Bolo mu to rovnako záhadné ako jej, ale momentálne ho to veľmi netrápilo.

Zo soviarne vyšli spolu. Pri vstupe na chodbu do západného krídla hradu Čcho povedala: „Ja idem tadeto. Tak teda – veď sa uvidíme, Harry.“

„Maj sa.“

Usmiala sa naňho a odišla. Harry šiel ďalej a tešil sa. Podarilo sa mu porozprávať sa s ňou a vôbec sa pritom nestrápniť… Mal si odvahu, že si sa jej tak postavil… Čcho povedala, že mal odvahu… necíti k nemu nenávisť za to, že prežil…

Samozrejme, Cedrica mala radšej, to vedel… hoci keby ju bol pozval na ples skôr než on, možno by to bolo dopadlo ináč… Vyzeralo to, akoby ľutovala, že musela odmietnuť, keď ju napokon pozval…

„Dobré ráno,“ veselo pozdravil Rona a Hermionu vo Veľkej sieni a prisadol si k nim.

„Zdá sa, že ťa niečo potešilo,“ prekvapene si premeriaval Harryho Ron.

„Ehm… bude metlobal,“ veselo vyhlásil Harry a pritiahol si misu so slaninou a vajíčkami.

„Ach… áno,“ Ron odložil hrianku a dal si poriadny dúšok tekvicového džúsu. Potom povedal: „Počuj… nemohol by si ísť so mnou trochu skôr? Len aby sme… no aby som si trochu pocvičil pred tréningom. Aby som sa do toho dostal.“

„Áno, dobre,“ súhlasil Harry.

„Myslím, že by ste nemali,“ vážne namietla Hermiona. „Obaja už aj tak nestíhate úlohy…“

Lenže zmĺkla, lebo prilietala ranná pošta a ako zvyčajne k nej letel Denný Prorok v zobáku myšiarky, ktorá pristála nebezpečne blízko cukorničky a otrčila nohu. Hermiona jej strčila do koženého vrecúška knut, zobrala si noviny, a keď sova odletela, kriticky si prezrela titulnú stranu.

„Niečo zaujímavé?“ spýtal sa Ron. Harry sa uškrnul, lebo vedel, že Ron chce odpútať jej pozornosť od domácich úloh.

„Nie,“ vzdychla si, „len nejaké táraniny o tom, že basistka zo Sudičiek sa vydáva.“

Hermiona roztvorila noviny a zmizla za nimi. Harry si naložil ďalšiu porciu vajec so slaninou. Ron hľadel na vysoké okná a vyzeral zamyslene.

„Počkajte,“ ozvala sa Hermiona odrazu. „Och. Nie… Sirius!“

„Čo sa stalo?“ Harry sa tak vrhol na noviny, že ich pretrhol a jemu i Hermione zostala v rukách polovica.

„Ministerstvo mágie práve získalo informáciu zo spoľahlivého prameňa, že Sirius Black, neslávne známy masový vrah… bla, bla, bla, sa momentálne skrýva v Londýne!“ dočítala Hermiona zo svojej polovice zmučeným šepotom.

„O čo sa stavíte, že to bol Lucius Malfoy?“ potichu tvrdil nazlostený Harry. „Spoznal Siriusa na nástupišti…“

„Čo?“ Ron sa tváril vystrašene. „Nepovedal si…“

„Psst!“ zahriakli ho obaja.

„Ministerstvo varuje čarodejnícku obec, že Black môže byť veľmi nebezpečný… má na svedomí životy trinástich ľudí… unikol z Azkabanu…“ a zvyčajné blbosti,“ dočítala Hermiona, odložila svoju polovicu novín a vystrašene pozrela na Harryho a Rona. „Tak už nebude môcť vyjsť z domu,“ zašepkala. „Dumbledore ho varoval.“

Harry zamračene hľadel na svoj kus Denného Proroka. Prevažná časť strany bola venovaná reklame madam Malkinovej – Habity na každú príležitosť, u ktorej bol zrejme výpredaj.

„Hej!“ Harry položil noviny tak, aby ich mohli čítať aj Ron s Hermionou. „Pozrite na toto!“

„Ja už ďalšie habity nechcem,“ vyhlásil Ron.

„Nie. Toto… tento malý článok…“

Ron a Hermiona sa naklonili bližšie. Článok bol veľmi kratučký a umiestnený celkom vpravo naspodu stĺpca. Mal nadpis: