Harry Potter a Ohnivá čaša

Harry – TATKO ZOHNAL LÍSTKY – Írsko proti Bulharsku, v pondelok večer. Mama napísala Tvojim muklom, aby Ťa k nám pustili. Možno ten list dostali, neviem, aká rýchla je muklovská pošta. No pre istotu posielam aj Kvíka.

Harry nechápavo pozeral na slovo „Kvík“, potom zdvihol zrak a zahľadel sa na drobnú sovičku, ktorá teraz krúžila okolo stropnej lampy. V živote nevidel niečo, čo by sa menej podobalo nejakému kvíkajúcemu prasaťu. Možno zle rozlúštil Ronov škrabopis. Čítal ďalej:

Prídeme po Teba, či sa to muklom bude páčiť, alebo nie, o Svetový pohár nesmieš prísť, no mamka s tatkom tvrdia, že bude lepšie, keď Ťa najskôr vypýtame. Ak súhlasia, daj mi okamžite vedieť po Kvíkovi, prídeme po Teba v nedeľu večer o piatej. A ak nie, daj mi vedieť po Kvíkovi, prídeme po Teba v nedeľu večer o piatej aj tak.

Hermiona dorazí už dnes večer. Percy nastúpil do práce – robí na Oddelení medzinárodnej čarodejníckej spolupráce. Keď budeš u nás, akejkoľvek zmienke o zahraničí sa radšej vyhni, lebo sa k smrti unudíš.

Teší sa na Teba

Ron

„Prestaň už!“ zakričal Harry na malú sovičku, ktorá mu lietala tesne ponad hlavu a bláznivo pritom čvirikala, zjavne od samej radosti, že sa jej podarilo doručiť list správnemu adresátovi. „Poď sem, odnesieš svojmu majiteľovi odkaz!“

Sovička sa zniesla na Hedviginu klietku. Hedviga k nej odmerane vzhliadla, akoby jej chcela naznačiť, nech sa neopováži prísť bližšie.

Harry opäť schytil orlie brko, načiahol sa po čistom pergamene a napísal:

Ron, všetko v poriadku, muklovia ma pustili.

Uvidíme sa zajtra o piatej. Už sa teším.

Harry

Lístok niekoľkokrát preložil a pripevnil sovičke na tenulinkú nožičku, čo však vôbec nebolo jednoduché, pretože sovička od samej radosti skackala ako zmyslov zbavená. Keď sa mu to končene podarilo, sovička okamžite vyštartovala; vyletela von oknom a zmizla mu z dohľadu.

Harry sa otočil k Hedvige.

„Čo by si povedala na dlhší výlet?“ opýtal sa jej.

Hedviga spokojne zahúkala.

„Mohla by si toto odniesť Siriusovi?“ spýtal sa a chytil do ruky list. „Počkaj... ešte tam niečo dopíšem.“

Rozvinul pergamen a náhlivo tam dopísal postskriptum.

Keby si sa chcel so mnou spojiť, do konca prázdnin budem u svojho kamaráta Rona Weasleyho. Jeho tatko nám zohnal lístky na Svetový pohár v metlobale!

Keď dopísal, priviazal list Hedvige o nohu; tá čakala až nezvyčajne pokojne, akoby mu chcela ukázať, ako sa má správať ozajstná poštová sova.

„Potom príď k Ronovi, dobre?“ povedal jej.

Hedviga ho jemne ďobla do prsta, potichu zasvišťala obrovskými krídlami a vyletela cez okno.

Harry sa za ňou pozeral, až kým mu nezmizla z dohľadu, potom vliezol pod posteľ, vypáčil z podlahy uvoľnenú drevenú dosku a vytiahol spod nej veľký kus narodeninovej torty. Sadol si na zem, s chuťou sa do nej pustil a cítil, ako ho zaplavuje pocit radosti. On má – 31 – tortu a Dudley len grapefruit; je nádherný slnečný deň, zajtra odchádza z Privátnej cesty, jazva ho už nebolí a uvidí Svetový pohár v metlobale. Naozaj nebola vhodná chvíľa na to, aby sa pre niečo znepokojoval – ani lord Voldemort za to nestál.

4 Opäť v Brlohu

Na druhý deň o dvanástej mal už Harry pobalené všetky školské veci i väčšinu ostatných cenností – neviditeľný plášť, dedičstvo po otcovi, metlu od Siriusa, čarovnú mapu Rokfortu, ktorú mu vlani darovali Fred s Georgeom. Spod uvoľnenej drevenej dosky vybral všetko jedlo, opakovane prekutral každý kút izby, či tam nenájde zapatrošenú nejakú knihu alebo brko, a zo steny zvesil kalendárik, kde si prečiarkoval dni, čo mu zostávajú do návratu na Rokfort.

Atmosféra na Privátnej ceste číslo 4 bola mimoriadne napätá. Nezadržateľne sa blížiaci príchod delegácie čarodejníkov do domu Dursleyovcov spôsobil, že jeho obyvatelia boli neobyčajne podráždení a nervózni. Keď Harry oznámil strýkovi, že Weasleyovci prídu na druhý deň o piatej, viditeľne ho tým vydesil.