Harry Potter a Fénixov rád

„Toto ťa preberie, Tichošľap,“ zašepkal James. „Pozri, kto je tu…“

Sirius otočil hlavu. Znehybnel ako pes, ktorý zacítil králika.

„Výborne,“ zašuškal aj on. „Ufňukanec.“

Harry sa otočil, aby videl, na koho Sirius hľadí.

Snape znova stál a strkal si pergamen s otázkami do tašky. Keď vyšiel z tieňa kríkov a vykročil po trávniku, Sirius s Jamesom vstali.

Lupin a Červochvost zostali sedieť: Lupin hľadel do knihy, hoci mu oči nebehali po texte a obočie sa mu trochu zvraštilo. Červochvost s očakávaním hľadel zo Siriusa na Jamesa a Snapa.

„Všetko v poriadku, Ufňukanec?“

Snape reagoval tak rýchlo, akoby očakával útok: pustil tašku, strčil ruku pod habit a prútik už mal skoro vo vzduchu, keď James vykríkol: „Expelliarmus!“

Snapov prútik vyletel štyri metre do vzduchu a dopadol do trávy za ním, až to trochu žuchlo. Sirius vybuchol smiechom.

„Impedimenta!“ zvolal s prútikom namiereným na Snapa, ktorého to zrazilo z nôh, práve keď sa vrhal na svoj spadnutý prútik.

Všetci študenti navôkol sa otočili a sledovali ich. Zopár ich vstalo a prichádzali bližšie. Niektorí sa tvárili znepokojene, iní pobavene.

Snape ležal na zemi a lapal dych. James a Sirius sa blížili k nemu so zdvihnutými prútikmi a James sa pritom obzeral za seba na dievčatá pri vode. Červochvost už stál, zvedavo ich sledoval a obišiel Lupina, aby lepšie videl.

„Ako dopadla skúška, Fňučko?“ spýtal sa James.

„Sledoval som ho, písal nosom,“ zlomyseľne oznamoval Sirius. „Pergamen je určite celý zamastený, neprečítajú z neho ani slovo.“

Niekoľkí diváci sa zasmiali. Snape bol očividne neobľúbený. Červochvost sa prenikavo zachechtal. Snape sa pokúšal vstať, ale zaklínadlo stále pôsobilo, metal sa, akoby bol zviazaný neviditeľnými povrazmi.

„Len počkajte,“ dychčal, hľadiac na Jamesa s výrazom čírej nenávist i. „Počkajte!“

„Na čo máme čakať?“ pokojne sa spýtal Sirius. „Čo spravíš, Fňučko? Utrieš si o nás nos?“

Snapovi vyletela z úst zmes nadávok a zaklínadiel, ale pretože jeho prútik ležal tri metre od neho, nič sa nestalo.

„Vypláchni si ústa,“ chladne poznamenal James. „Vyčistiť!“

Snapovi okamžite vyletúvali z úst ružové bublinky a pery mu pokryla pena, až sa zadúšal.

„Dajte mu POKOJ!“

James a Sirius sa obzreli. Jamesova voľná ruka okamžite vyletela do vlasov.

Bolo to jedno z dievčat pri jazere. Malo husté tmavočervené vlasy po plecia a prekvapujúco zelené oči mandľového tvaru -Harryho oči.

Harryho matka.

„V pohode, Evansová?“ spýtal sa James a jeho hlas bol zrazu príjemný, hlbší a zrelší.

„Dajte mu pokoj,“ opakovala Lilly. Hľadela na Jamesa s viditeľnou nevôľou. „Čo vám urobil?“

„No ide skôr o to, že existuje,“ odvetil James, akoby o tom uvažoval, „ak vieš, čo tým myslím…“

Mnohí naokolo sa zasmiali, vrátane Siriusa a Červochvosta, ale Lupin, stále očividne zaujatý knihou, ani Lilly nie.

„Myslíš si, že si zábavný,“ povedala chladne. „No ty si iba arogantný, odporný tyran, Potter. Nechaj ho na pokoji.“

„Ak budeš so mnou chodiť, Evansová,“ rýchlo vyjednával James. „No tak… poď so mnou na rande a už nikdy sa prútikom o Ufňukanca ani neobtriem.“

Zabraňovacie zaklínadlo už prestávalo účinkovať. Snape sa začal posúvať k spadnutému prútiku a ako liezol, vypľúval mydlové bubliny.

„Nechodila by som s tebou, ani keby som mala na výber iba teba a obrovskú chobotnicu,“ vyhlásila Lilly.

„Smola, Paroháč,“ rázne poznamenal Sirius a otočil sa k Snapovi. „Oj!“

No prineskoro. Snape namieril prútik rovno na Jamesa, vyletel záblesk svetla a na spánku Jamesovej tváre sa zjavila rezná rana a habit mu oprskala krv. James sa zvrtol a po ďalšom záblesku Snape visel vo vzduchu hore nohami, habit mu ovisol cez hlavu a odhalil chudé bledé nohy a zosivené spodné nohavice.

Mnohí z malej skupinky veselo zvýskli, Sirius, James a Červochvost sa rozrehotali.

Lillin nazlostený výraz na okamih zmäkol, akoby sa chcela usmiať, a zvolala: „Dajte ho dolu!“

„Jasnačka,“ súhlasil James a mykol prútikom dohora. Snape žuchol na zem ako vrece. Vymotal sa z habitu a rýchlo vstal so zdvihnutým prútikom, ale Sirius zvolal: „Petrificus totalus!“ a Snape sa znova zložil na zem meravý ako doska.

„Nechajte ho na pokoji!“ kričala Lilly. Už vytiahla prútik aj ona. James a Sirius na ňu pozorne hľadeli.

„Ach, Evansová, nenúť ma použiť proti tebe zaklínadlo,“ vážne hovoril James.

„Tak teda snímte z neho to zaklínadlo!“

James si zhlboka vzdychol, potom sa otočil k Snapovi a zahundral protizaklínadlo.

„A je to,“ zahlásil, keď sa Snape pokúšal vstať. „Máš šťastie že tu bola Evansová, Ufňukanec.“

„Nepotrebujem pomoc od tej špinavej humusáčky!“

Lilly zažmurkala.

„Fajn,“ povedala pokojne. „Nabudúce sa nebudem obťažovať. A keby som bola na tvojom mieste, Ufňukanec, oprala by som si gate!“

„Ospravedlň sa Evansovej!“ zreval James na Snapa a hrozivo naňho mieril prútikom.

„Nenúť ho, aby sa mi ospravedlnil!“ kričala Lilly na Jamesa. „Si rovnako zlý ako on.“

„Čo?“ vyštekol James. „Ja by som ťa NIKDY nenazval – vieš ako!“